oPeniazoch.sk, CNBC;patria; iHned Foto:YT
Finančná kríza z rokov 2007 až 2008 vraj vôbec nemusela byť. Ak by najsilnejšie ekonomiky sveta pochopili, že majetkové rozdiely spôsobujú vážne vykoľajenie z "normálu", ľudstvo vôbec nemuselo spoznať čo to kríza vlastne je. V televízii CNBC to povedal Thomas Piketty, autor najpredávanejšej ekonomickej knihy v tomto roku v USA - Kapitál v 21. storočí.
Podľa Pikketyho spôsobili krízy v roku 2007 až 2008 práve majetkové "nerovnosti" v USA. "Jedným z dôsledkov rastúcej majetkovej nerovnosti je virtuálna stagnácia kúpnej sily nižšej a strednej triedy. V Spojených štátoch to potom nevyhnutne viedlo k tomu, že sa domácnosti uskromňovali a prestali nakupovať. Zároveň však rástla ich zadlženosť," zhodnotil Thomas Piketty. Podľa neho potom boli domácnosti vydané doslova napospas bankám a finančným sprostredkovateľom, ktorí už tak zadlženým domácnostiam ponúkali lákavejšie a lákavejšie podmienky pre čerpanie ďalších úverov.
Čo potom v skutočnosti urobila špirála dlhov je podľa Pikettyho už známe. "Mnohým ľuďom, ktorí si zobrali hypotéku, vzrástli ich dlhy na neúnosnú hranicu, takže domácnosti ich neboli schopné zvládnuť," tvrdí Piketty. A čo bolo horšie, dopady z obrovskej dlhovej záťaže domácností sa prejavili aj u mnohých finančných inštitúcií, ktorých akcie boli, alebo dokonca ešte sú, kótované na Wall Street. "Príbehy firiem Bear Stearns či Lehman Brothers snáď nie je potrebné znovu opakovať," vyhlásil Piketty. Podľa neho je preto vážnou hrozbou vzniku kríz, akou bola práve tá z rokov 2007 až 2008, majetková nerovnosť. "Majetková nerovnosť však nemusí byť až takou nočnou morou, ak by daná ekonomika vykazovala robustný ekonomický rast a ak by daňová politika v krajine rýchlo reagovala na meniace sa skutočnosti," konštatoval Thomas Piketty.
Napríklad daňovými zmenami. Daňový systém by mal byť pri hromadiacich sa komplikáciách v ekonomike podľa Pikettyho zmenený tak, aby bol viac progresívny. Účinným nástrojom je podľa neho napríklad zavedenie dane z majetku. Tá by fungovala tak, že najbohatšie vrstvy obyvateľstva by platili napríklad 10 % daň z objemu svojho majetku. To by podľa Pikettyho mohlo viesť k zníženiu daní u zvyšku, teda u 90 % populácie. Pre príjmy nad 500 tisíc alebo nad milión dolárov ročne navrhuje osemdesiatpercentná daňovú sadzbu. Podľa Pikettyho taký scenár však nie je zrejme v blízkej budúcnosti úplne reálny. Otázka preto znie: "je možný vznik ďalšej krízy, napríklad v USA, ktorú spôsobí rastúca majetková nerovnováha?“
Podľa Pikettyho to nie je vylúčené. A svojím výkladom sa vracia na začiatok. Keď totiž podľa neho má v krajine väčšina populácie stagnujúce príjmy, rýchlo rastie dlhové zaťaženie. A tým sa finančný systém stáva krehkejším a zraniteľnejším. "História navyše ukazuje stále sa opakujúci jav, ako krehkým sa môže finančný systém stať, keď majetková nerovnováha rastie," dodáva Piketty.
Piketty ale tvrdí, že proti kapitalizmu nič nemá. Je to systém, ktorý dokáže účelne rozmiestňovať zdroje, ale oveľa horšie je to s alokáciou príjmov. Hlavný problém tkvie v tom, že výnosnosť kapitálu stúpa oveľa rýchlejším tempom než celkový výkon ekonomiky. Naproti tomu námedzne pracujúcim sa mzda spravidla zvyšuje pomalšie, ako rastie hrubý domáci produkt. Zhubným dôsledkom potom sú roztvárajúci sa majetkové nožnice v spoločnosti, čo ohrozuje jej stabilitu.
Najväčším zdrojom obludnej majetkovej nerovnosti sú podľa Pikettyho rastúce odmeny korporátnych "supermanažérov". "Neexistuje dostatok dôkazov pre to, aby sme niektorým ľuďom platili stokrát či dvestokrát viac, než je priemerná mzda," konštatuje autor publikácie. Ako dodáva, žiadny z topmanažérov nemôže svoj rozprávkový príjem seriózne zdôvodniť ekonomickými výsledkami firmy. "Som presvedčený, že ľudia budú ochotní riadiť firmu aj za milión dolárov ročne, nie za 10 miliónov," uvádza francúzsky ekonóm.
CNBC ako argument k tomu, že Thomas Piketty nie je s podobným názorom osamotený, uviedla závery štúdie ekonomického historika Harvard Business School Davida Moosa a bývalého ministra práce USA Roberta Reicha, ktorí skúmali paralely medzi príjmovou nerovnosťou v USA a krízou z roku 1928, ktoré vyvolala celosvetovú veľkú recesiu. Zo štúdie vyplýva, že pri spomínaných historických udalostiach sa výrazne prejavila majetková nerovnosť. V roku 1928 sa na 50 % HDP Spojených štátov podieľalo 10 % najviac zarábajúcich ľudí a 1 % najbohatšej populácie sa na HDP podieľalo zhruba polovicou z uvedených 50 %. "Je preto potrebné študovať podobné čísla veľmi starostlivo, aby k väčším majetkovým nerovnostiam nedochádzalo," uzavrel Thomas Piketty.
Knihu "Kapitál v XXI. storočí" podľa nemeckého denníka Die Welt až do nebies vychvaľujú americkí nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman a Joseph Stiglitz. V akademických kruhoch sa súčasne objavili aj kritici, ktorí Pikettyho označujú za utopistu, s odvôvodnením, že jeho závery sa často opierajú o neúplné údaje alebo o pochybné extrapolácie.
