oPeniazoch.sk, FT Foto:SITA
Diskusia európskych lídrov, či treba uprednostniť v hospodárskej politike jednotlivých štátov EÚ podporu rastu, alebo ozdravenie rozpočtov naberá na sile.
Nedávne vyjadrenie Francúzska, že potrebuje viac času na zníženie rozpočtového deficitu pod tri percentá, znovu otvorilo diskusiu o tom, ako by sa dal získať nový impulz pre ekonomiku eurózny. Ako informoval Financial Times, Paríž sa touto požiadavkou dostáva do diametrálneho rozporu s nemeckou politikou hlásajúcou úsporné opatrenia ako nástroj na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu jednotlivých krajín.
Po tom, čo za nového premiéra vymenovali Manuela Vallsa z pravicového krídla socialistickej strany, hlava štátu Francois Hollande dal jasne najavo, že pre vládnu realizáciu agendy rastu je nevyhnutné modifikovať deficit. Arnaud Montebourg, minister priemyslu zastupujúci ľavé krídlo strany, ktorý podľa očakávaní získa dôležitý post v novej vláde, už dávnejšie odsúdil "dogmatické lipnutie na úsporách" respektíve "apatiu " vo vzťahu k stimulácii rastu.
Matteo Renzi, ktorý sa nedávno dostal do čela talianskej vlády tiež opakovane uviedol, že vláda môže urobiť vierohodné reformy ak sa vykašle na schodok rozpočtu. V Bruseli, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie fiškálnych pravidiel prijatých v eurozóne, sa zatiaľ nepozerajú s dôverou na francúzske tvrdenie. Európski predstavitelia poukazujú na to, že Parížu bol už dvakrát odložený termín na dosiahnutie schodku pod tri percentá. Posledný termín hovorí o konci roka 2015.
Nemecká a fínska vláda dvíhala varovný prst voči EK už vo februári, keď Paríž a Madrid dostali aj vďaka komisii na splnenie podmienky ďalší rok. Podľa Berlína a Helsínk zaujal Brusel veľmi tolerantný postoj k tejto záležitosti z pozície sily.
Interný dokument, pripravený pre ministrov financií EÚ, ktorý sa dostal do redakcie Financial Times hovorí, že podľa Nemecka nesplnilo Francúzsko a Španielsko jedinú podmienku na základe ktorej by sa im mala umožniť pružnejšia správa rozpočtov. Olli Rehn, finančný komisár EK varoval Renziho, že ak jeho vláda nenaplní cieľ čo sa týka deficitu, EK nebude mať inú možnosť, ako vziať na zodpovednosť talianskeho premiéra.
V reakcii na utorkové požiadavky Hollandeho Rehn na poradnom zasadnutí ministrov financií EÚ uznal postoj Bruselu, podľa ktorého už Paríž v posledných rokoch dostal úľavu už dvakrát. Poznamenal však, že je dôležité, aby sa Paríž odhodlal pre nevyhnutné štrukturálne reformy a následne pristúpil aj k realizácii. Podľa francúzskej hlavy štátu úsporné opatrenia by nemali byť samoúčelné a v žiadnom prípade by nemali byť prekážkou rastu, ktorý sa v nepatrnej miere už prejavuje.
Odborníci v Bruseli hovoria o tom, že Francúzsko nebude schopné splniť svoje záväzky ani napriek úľavám z roku 2013. Podľa aktuálnych údajov štatistického úradu v Paríži dosiahol deficit štátneho rozpočtu v roku 2013 4,3 percenta HDP, zatiaľ čo prognóza EÚ bola 4,2 percenta. Verejný dlh dosiahol 93,5 percenta HDP, zatiaľ čo všetky príjmy z daní aj verejné výdavky v pomere k hrubému domácemu produktu narástli. Pri vymenovaní novej vlády Hollande sľúbil, že zmierni rozpočtové výdavky medzi rokmi 2015 a 2017 o 50 miliárd eur. Zníži daňové zaťaženie podnikov a v dlhodobom horizonte aj zdanenie domácností. Odborníci tvrdia, že nedávny prísľub je možné dosiahnuť iba za cenu ďalších úspor.
