oPeniazoch.sk, Reuters Foto:SITA
Moskva sa snaží so západnými štátmi diplomaticky rokovať o pokračujúcej ukrajinskej kríze. Rusko požaduje, aby sa Ukrajina premenila na federáciu, to by však ani zďaleka nebola jediná zmena, ktorú by kríza mohla vyvolať.
1. Vplyv Ruska sa zníži
Význam Ruska v medzinárodných vzťahoch klesne, aspoň dočasne. Moskva bola de facto vylúčená zo skupiny G8 a jej žiadosti o vstup do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Medzinárodnej energetickej agentúry boli pozastavené. Sumity Západu s Moskvou sú zrušené do odvolania. Snaha Vladimira Putina nahradiť spoluprácu so Západom živšou kooperáciou s krajinami BRICS narážajú na neochotu Indie a Číny, ktoré sa obávajú vzniku krymského precedensu kvôli svojim vlastným problémom v Kašmíre a Tibete. Spoločné vyhlásenie štátov BRICS tak síce odsúdilo sankcie voči Rusku, ale o Kryme sa nezmieňuje.
2. Oživenie NATO
Keď sa už zdalo, že zmysel NATO upadá do zabudnutia, Krym vracia alianciu do sedla. Plánuje sa navýšenie vzdušných hliadok a vojenské cvičenia, Varšava žiada rýchlejšie zavedenie americkej protiraketovej obrany v strednej Európe. Pod americkým tlakom by niektoré európske krajiny mohli prehodnotiť znižovanie nákladov na obranu. Obzvlášť Švédsko a Fínsko by kvôli obavám z Ruska mohli chcieť s NATO viac spolupracovať.
3. Diverzifikácia energetických zdrojov
Energetická mapa Európy sa prekresľuje, štáty chcú byť menej závislé na ruskej rope a plyne. Mali by rozšíriť sieť plynovodov a obrátiť sa na zdroje z Gruzínska a Turecka. Európska únia v súčasnosti získava 30 % ropy a zemného plynu z Ruska a 40 % z toho preteká Ukrajinou. Preto sa štáty pravdepodobne vrhnú viac do ťažby bridlicového plynu a budú zvažovať rozšírenie jadra.
4. Štatút Číny
Diplomatické vzťahy medzi Ruskom a Čínou, doposiaľ tradičnými spojencami, ktorí hlasovali väčšinou rovnako v Bezpečnostnej rade OSN, by sa mohli vyvinúť jedným z dvoch smerov. Buď vytvoria užšie energetické partnerstvá s novými plynovodmi odvádzajúcimi ropu a plyn z Európy do Pekingu, alebo sa Čína od Ruska odtiahne, pretože z väzieb na ekonomicky oslabenú a izolovanú Moskvu jej nebudú plynúť žiadne výhody. Čínsky prezident zatiaľ odmieta zaujať stanovisko.
5. Predné pozície USA
Pozícia USA ako globálneho lídra, ktorú doteraz oslaboval nástup rozvíjajúcich sa ekonomík, sa čiastočne obnovila. Kríza odvrátila pozornosť Európy od kauzy odposluchov svetových politických špičiek a dala nový dôraz na bližšiu spoluprácu. Brusel by chcel zo Spojených štátov dovážať bridlicový plyn a obe strany sa zhodujú na potrebe urýchliť diskusie o transatlantickej zóne voľného obchodu.
6. Významná pozícia Nemecka
Ukrajinská kríza spevnila pozíciu Nemecka v európskej politike. Už tak je Nemecko ekonomickým lídrom. Jeho ochota obmedziť energetickú závislosť na Rusku bude meradlom toho, kam až EÚ zájde.
7. Spojená Európa
Európska únia sa opäť zomkla, aspoň zatiaľ, vďaka spoločnej hrozbe. To by mohlo európskym lídrom pomôcť prekonať dlhotrvajúci nezhody. Členka strany Zelených v Európskom parlamente Rebecca Harmsová žartuje, že je zatiaľ príliš skoro na to nominovať Putina na cenu Karola Veľkého za služby preukázané európskej jednote, ale " tvárou v tvár novej hrozbe vojny v Európe sa štáty naozaj zhodli na spoločnom postupe voči Rusku ".
8. Záujem o strednú Áziu
Rusko, ako aj západné štáty sa snažia získať priazeň autokratických režimov bohatých na energetické suroviny v strednej Ázii – Azerbajdžanu, Kazachstanu, Turkménska a Uzbekistanu a diskrétne preto prehliadajú ich minulosť a porušovania ľudských práv.
9. Spolupráca Ruska a Spojených štátov
Spolupráca Ruska a USA bude do istej miery pokračovať v oblasti globálnej bezpečnosti, pretože sa tak Moskva bude snažiť udržať mimo úplnú izoláciu. Trecie plochy sa však môžu objaviť napríklad v Sýrii, Iráne, Afganistane alebo Severnej Kórei. Moskva má páky, ktoré by v takom prípade mohla použiť, napríklad dodávku rakiet Damasku alebo Teheránu.
10. Putinova budúcnosť
Ruský prezident Vladimir Putin sa blíži vrchole svojej popularity, vezie sa totiž na vlne národnej hrdosti okolo Krymu. Situácia sa ale môže rýchlo obrátiť. Ruskí magnáti pocítia stratu hodnoty svojich podnikov kvôli odtoku zahraničných investícií a sankciám zo strany západných štátov, ktoré zahŕňajú obmedzenia pohybu a zmrazenie finančných prostriedkov na zahraničných účtoch.
