oPeniazoch.sk, patria Foto:SITA
Rusko získalo Krym prakticky bez jediného výstrelu. Je to paradoxná situácia vzhľadom k tomu, koľko ľudí bolo zastrelených, či vážne zranených počas protestov na kyjevskom námestí Majdan. Je Krym poslednou bodkou za tiahnucou sa rusko – ukrajinskou krízou, alebo je naopak iba začiatkom ďalšej ruskej expanzie?
Tento týždeň ruský prezident Putin podpísal dekrét, ktorým oficiálne pripojil Krym k Rusku a týmto krokom prekreslil mapu sveta a rozšíril ruské územie o strategický polostrov v Čiernom mori. Diplomatický nátlak Západu, ani ekonomické sankcie namierené proti Rusku, vrátane neuznanie výsledkov krymského referenda, nič na situácii nezmenili. Krym sa stal ruským územím.
Časť analytikov považuje za pravdepodobné, že Rusko bude, po určitej dobe, pokračovať v snahe ovládnuť ďalšie ukrajinské územia. Médiá už viac ako týždeň chrlia správy o možnom ruskom postupe na východ Ukrajiny, čo však prezident Putin oficiálne odmietol. Ten istý prezident však tiež oficiálne poprel prítomnosť ruských jednotiek na Kryme, čo zrejme hovorí za všetko.
Ako možný budúci scenár sa javí masívna ekonomická podpora Krymu zo strany Moskvy. Zvýšenie dôchodkov, minimálnej mzdy, výstavba infraštruktúry, nové investície, a pod. Týmito hospodárskymi "zbraňami" si môže Putin získať, resp. zvýšiť svoju popularitu na polostrove a tým podporiť separatistické tendencie na východe Ukrajiny. Môže vyvolať závisť v obyvateľoch východnej Ukrajiny a použiť Krym ako vábničku pre ďalšiu expanziu Ruska.
Táto stratégia je už dlhý čas známa z oblasti sociálnej politiky, kde je tzv. demonštračný efekt pokladaný za jedno z hlavných vysvetlení narastajúcich sociálnych výdavkov v susedných krajinách. Ak je v štáte A zavedená nejaká forma sociálnej podpory, je otázkou času, než začnú podobné opatrenia požadovať aj obyvateľov štátu B. Predpokladom je samozrejme mobilita pracovnej sily. Krym môže slúžiť ako veľmi dobrý "demonštračný efekt", ktorý môže podnietiť (ekonomický) záujem východu Ukrajiny o pripojenie k Rusku.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bol ukrajinský HDP na hlavu vyšší než v Rumunsku, o niečo málo vyšší ako v Poľsku a o cca 1 / 3 nižší ako ruský. Dnes je ekonomická úroveň v Poľsku a Rumunsku viac ako dvakrát vyššia a Ruský HDP per capita je takmer trikrát vyšší než ukrajinský. Slabý ekonomický výkon Ukrajiny v uplynulých dvoch dekádach kombinovaný s vysokou korupciou a znechutením z politiky majú veľký vplyv na súčasnú situáciu na Kryme.
Možnosti Západu na efektívnu odpoveď ohľadom pričlenenia Krymu sú veľmi obmedzené. Nemecko nechce prísť o dodávky ruskej ropy, Británia si nechce podkopať pozíciu svetového finančného centra, USA majú rozpracované veľké investície na ruskom území (Pepsi, Exxon, Citigroup). Paradoxne sú tak limity ruskej expanzie závislé od obchodných partneroch Moskvy, ktorí však nechcú prísť o lukratívny ruský trh. Západ je tak rukojemníkom silnej obchodné previazanosti s Ruskom, čo zväzuje jeho akcieschopnosť a robí ho bezzubým pri vyjednávaní ohľadom Krymu, čo sa teraz naplno prejavilo.
Jedinou obranou je ekonomicky prosperujúca Ukrajina, ktorá dokáže zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne svojich občanov a tým odvrátiť separatistické tendencie niektorých ukrajinských regiónov. Problém je fakt, že ekonomický úspech Ukrajiny z veľkej časti závisí na Rusku. Rusko je najväčší obchodný partner Kyjeva, Ukrajina je závislá na ruských dodávkach energií, zemný plyn kupovala donedávna s výraznou zľavou. Rusko teda môže cez svoju obchodnú politiku sťažiť hospodársky vývoj na Ukrajine a pripravovať si (ekonomickú) pôdu pre ďalšiu expanziu.
Autorom je Michal Putna, Patria Online
