oPeniazoch.sk, ČTK;ČT24 Foto: SITA
V Bruseli sa stretnú európski lídri na summite, ktorý podľa nemeckej kancelárky ukáže, že EÚ je pripravená zaviesť ekonomické sankcie voči Rusku, ak dôjde k "zhoršeniu situácie". Európa sa obáva negatívnych dôsledkov, ktoré by mali plošné opatrenia pre ňu samotnú. Na summite by tiež mohla byť podpísaná politická časť asociačnej dohody s Ukrajinou.
Viac ako dvadsať rokov sa Európa snažila s Ruskom zblížiť, ukrajinská kríza ale tejto snahe urobila škrt cez rozpočet. Rusi dali jasne na vedomie, že k sebe opätovne pripoja Krym. Únia ruský postup na polostrove neuznala, rovnako ako výsledky referenda, zmrazila majetok a zakázala vstup na svoje územie celkom 21 politikom a vojakom z Ruska aj Krymu, ktorí sa na odtrhnutí strategického polostrova od Ukrajiny jednoznačne podieľali. Podobné sankcie uplatnili aj USA a ďalšie krajiny.
Podľa ruského disidenta a protikorupčného aktivistu Alexeja Navalného ale menovité sankcie nezasiahli skutočne vplyvné osoby z okolia prezidenta Vladimira Putina. Západné štáty by mali podľa Navalného znepríjemniť luxusný životný štýl kremeľských krstných otcov, ktorí pendlujú medzi Ruskom a európskymi veľkomestami. "Mali by zmraziť účty ruských oligarchov a zabaviť ich majetok," napísal aktivista v článku How to punish Putin (Ako potrestať Putina) pre New York Times.
Na dnešnej večernej schôdzke by sa vysokí predstavitelia krajín EÚ mohli dohodnúť na rozšírení zoznamu. Po novom by sa na ňom podľa diplomatických zdrojov mohli objaviť napríklad poradcovia ruského prezidenta Vladislav Surkov či Sergej Gljazev alebo ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin. Tí už figurujú na americkom zozname. Diplomati s istými pochybnosťami spomínali aj meno Dmitrija Kiseljova, ruského televízneho moderátora s jasnou protizápadnou rétorikou. Rusko si z toho ale nič nerobí. Štátna duma dokonca Západ priamo vyzvala, aby na zoznam doplnil všetkých poslancov, ktorí terajší vývoj schvaľujú.
Európski lídri sa kvôli krymskej kríze zišli prvýkrát už začiatkom marca. Vtedy rozhodli o trojstupňovej únijnej reakcii na vývoj. Prvá fáza predstavovala okamžité zmrazenie rokovaní s Ruskom o bezvízovom styku a novej základnej obchodnej zmluve. Druhou fázou sú práve cielené sankcie voči konkrétnym osobám. Teraz sú v hre plošné hospodárske sankcie. Na tejto tretej fáze sa ale zástupcovia krajín dvadsaťosmičky nezhodujú. Krajiny sa obávajú nákladov, ktoré by takýto krok znamenal. Problémom je aj závislosť na ruských energetických surovinách. "Nemôžeme si hneď vystrieľať všetku muníciu," komentoval to významný diplomat jednej únijnej krajiny. Ak by podľa neho už teraz reagovala EÚ podobnými opatreniami, nemala by ako reagovať napríklad vo chvíli, kedy by ruské vojská vtrhli na východ Ukrajiny.
A aké sú postoje jednotlivých krajín? Británia odmieta možnosť nejakej podoby embarga na zbrojné operácie. Francúzsko, ktoré má s Moskvou dohovorený zbrojný kontrakty, je skeptická k rozsiahlym obmedzením v tejto oblasti. Nemecku a východoeurópskym krajinám sa zase príliš nepozdávajú úvahy o možných obmedzeniach dovozu ruského plynu. Nemecko už ale v súvislosti s krymskou krízou pozastavilo zbrojný kontrakt s Ruskom za asi 120 miliónov eur. Zákazka sa týka výstavby moderného výcvikového centra v ruskom Mulino, na ktorej sa podieľa nemecká firma Rheinmetall. Proti Rusku navyše v nemeckom parlamente ostro vystúpila nemecká kancelárka Angela Merkelová. V súvislosti s Krymom hovorila o porušení medzinárodného práva. Podľa nej môže na politicky citlivé ekonomické sankcie dôjsť, ak sa konflikt ešte vyostrí. "Tento dvojdňový summit EÚ jasne ukáže, že sme pripravení kedykoľvek zaviesť opatrenia spadajúce pod tretiu fázu," uviedla Merkelová. Dodala, že skupina G8 je "mŕtva", kým budú diplomatické vzťahy s Ruskom také fiasko.
Dohoda by nemala byť skôr, než Európska komisia zmapuje možné dopady na členské krajiny. Sankcie by muselo posvätiť všetkých 28 členských štátov. Lídri by mohli napríklad určiť, v akom prípade by sa k ich zavedeniu Únia uchýlila. Rusko je pre EÚ tretí najvýznamnejší obchodný partner, Únia pre Rusov partner najväčší. Ruská strana je pritom vo výraznom obchodnom prebytku, predovšetkým ale kvôli vývozu surovín. V roku 2012 bolo Rusko podľa štatistík Európskej komisie v pluse okolo 90 miliárd eur. Niektoré členské krajiny, napríklad Nemecko či Holandsko, by ale prípadný zákaz obchodu s Ruskom postihol ďaleko výraznejšie než štáty iné.
Z Ruska do Európy prichádza približne tretina zemného plynu a ropy. Pobaltské štáty, ale aj Fínsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko či Bulharsko sú na tomto dovoze výrazne závislé. Diplomati tak pripomínajú, že s prípadným výpadkom tohto dovozu by teraz mala veľké problémy aj silná nemecká ekonomika, inej krajiny si takú situáciu ale vôbec nemôžu dovoliť.
