oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Celosvetovo sa vlani v aukčných sieňach vydražili umelecké a zberateľské predmety, podľa serveru artprice.com, za 12 miliárd dolárov. Finanční a investiční poradcovia ale pred masívnymi investíciami do umenia varujú.
Vlani sa medzi predané skvosty zaradila napríklad séria obrazov Francisa Bacona Tri štúdie Luciana Freuda, ktorá s cenou 142,4 milióna dolárov dokonca stanovila nový aukčný rekord. Podľa Rona Vindera z UBS Financial Services by si ale ľudia túžiaci po nákupe umeleckých predmetov mali uvedomiť, že obrazy alebo sochy slávnych majstrov i začínajúcich umelcov sú veľmi špecifickým druhom investície. Hlavným faktorom, ktorý o nákupe konkrétneho umeleckého predmetu rozhoduje, by preto podľa neho vždy malo byť estetické hľadisko, nie potenciál výnosu.
Index umeleckých predmetov Mei Moses All Art World Index zostavovaný serverom artasanasset.com vlani vzrástol približne o 1,5 % a za obdobie od roku 2009 tento benchmark pridal celkom 8,5 %. To na prvý pohľad nie je najhoršie, v porovnaní s výkonnosťou niektorých svetových búrz sa však lesk umenie čoby investičného inštrumentu rýchlo stráca. Americké akcie zastúpené v indexe S&P 500 vlani investorom priniesli v priemere približne 30 % zisk, pričom od začiatku marca 2009 zdraželi dokonca o 170 %.
"Predať umelecké predmety navyše v porovnaní s akciami alebo komoditami nie je vôbec jednoduché," varuje Vinder pred jedným zo špecifík investovania do umenia. "Často to trvá celé roky, čo znamená, že ide o veľmi málo likvidné inštrumenty. A ak nie ste skúsenými znalcami umenia, nakupovanie jednotlivých obrazov či iných diel sa rovná čistej špekulácii. Trh sa totiž nachádza na historickom maxime a je otázkou, či má stále kam rásť."
Od hromadného útoku na aukčné siene investorov odrádza aj šéf kalifornskej spoločnosti Pacific Financial Planners Jerry Slusiewicz. "Umenie je doménou najbohatších spoločenských vrstiev, ktoré sa investíciami do týchto alternatív snažia zabezpečiť proti výrazným poklesom iných trhov. Bohatí ľudia do umenia vo väčšine prípadov neinvestujú s vidinou zisku, ale s cieľom ochrany svojho bohatstva proti stratám v iných segmentoch," vysvetľuje.
Investori však na trhu s umením nemusia nutne nakupovať iba jednotlivé diela. Richard Baum z newyorskej účtovnej firmy Anchin, Block & Anchin vysvetľuje, že už aj do umenia možno investovať kolektívne. "Do špeciálnych fondov investujúcich do umeleckých predmetov je väčšinou potrebné vložiť minimálne 250 tisíc dolárov, čo je pre väčšinu drobných investorov príliš vysoká suma," hovorí. "Niektoré tieto umelecké 'podielové' fondy investorov lákajú na ročné zhodnotenie okolo 20 až 25 %, osobne som ale voči podobným sľubom veľmi skeptický a domnievam sa, že sú založené na nerealistických predpokladoch nekonečného rastu cien."
Napriek tomu podľa finančných a investičných poradcov nemožno umenie zatracovať. Investori by v rámci diverzifikácie svojho investičného portfólia mali dať príležitosť aj niektorým typom alternatívnych investícií. Prečo si teda neurobiť radosť a neskúsiť šťastie napríklad nákupom cenovo dostupného obrazu niektorého z mladých umelcov?
"Zámer vytvoriť rozsiahlu domácu zbierku umeleckých predmetov by investori v každom prípade mali konzultovať so znalcom," odporúča investičný stratég zo spoločnosti Ascent Private Capital Management Tom Hainlin. Ak však človek zaľúbi do obrazu, ktorého cena sa pohybuje napríklad vo výške jedného mesačného platu, chybu podľa Hainlina jeho nákupom v žiadnom prípade neurobí. Aj keby sa totiž v budúcnosti ukázalo, že nová predajná cena obrazu nepokryje ani vstupné výdavky, ktoré investor pri nákupe vynaložil, na estetickom dojme z diela to nič nezmení.
