oPeniazoch.sk, euobserver Foto:SITA
Samozrejme kvôli zásobám zemného plynu a ropy. Tvrdia to dvaja britskí novinári, podľa ktorých je podpora rusky hovoriacej populácie s dôrazom na históriu len propaganda. Pozdĺž pobrežia Ukrajiny sa v Čiernom mori totiž údajne nachádza zásobáreň uhľovodíkového bohatstva.
Zaujímavé názory zverejnil web euobserver.com. Ide o stanoviská dvoch britských novinárov Martina Nunna a Martina Foleyho. Tí sa snažia nájsť odpoveď na otázku, prečo sa toľko zaoberá ruský prezident Vladimir Putin Krymským polostrovom.
Dvaja novinári položili otázku, prečo bol Putin ochotný obetovať na zimné olympijské hry v Soči 54 miliárd dolárov a na ochranu rubľa ďalších 12 miliárd. Krymský konflikt spôsobil na imidži Ruska vážnu trhlinu. Britskí novinári považujú za chvályhodné, že mnoho ľudí verí tomu, že Putin sa postavil na obranu rusky hovoriacej populácie pred novou vládou v Kyjeve, ale v žiadnom prípade nie je isté, že to je skutočne tak.
Po prvé, ruská vláda nie je známa tým, že by jej na srdci ležal osud priemerného občana. Stačí sa pozrieť na davy bojujúce s alkoholizmom, drogami, alebo HIV pozitívnych. Ich situácii záchrannú ruku sociálna sieť ruského štátu veľmi neponúka, tvrdia novinári. Na etnické skupiny sa pozerá s dešpektom, homosexuálov posúvajú do ilegality.
Prečo je pre Putina zaujímavá táto z polovice púštna a z polovice hornatá krajina, kde stále zohráva prevažnú úlohu poľnohospodárstvo? Prečo má Rusko záujem o východnú Ukrajinu, kde zastaraný sovietsky priemysel je odkázaný na modernizáciu? Márne sa Rusi odvolávajú na ruskú históriu a na ruskú čiernomorskú flotilu, skutočný dôvod je pomerne jednoduchý. Zásoby ropy a zemného plynu.
Ak totiž Rusi obsadia Krym a ukrajinské pobrežie Čierneho mora, získajú výhradné právo na vlastníctvo uhľovodíkového bohatstva, ktoré sa tam nachádza. Podľa náznakov je v regióne zopár skvelých nálezísk.
Veľké energetické spoločnosti, ako sú ExxonMobil, Chevron, Shell, Repsol, alebo PetroChina prejavili silný záujem o spoluprácu s Kyjevom pri odkrývaní nerastných bohatstiev, hlavne teda ropy a zemného plynu. V prieskumoch ruských oblastí Čierneho mora sú už zakreslené náleziská, rovnako ako v oblastiach patriacich Rumunom. Z Krymu už prichádzajú správy dokonca o komerčne zaujímavých zásobárniach.
Aj keby sa Rusom nepodarilo všetko toto bohatstvo v danej oblasti vyťažiť, určite by ale zabezpečili, aby to bol Gazprom, ktorý bude rozhodovať o tom, kedy, ako a akým tempom by ťažba prebiehala. Tým by mali na energetický export z regiónu Rusi monopol. Prístav Sevastopoľ je dobrý nielen ako domov pre ruskú čiernomorskú flotilu, ale je dostatočne hlboký na to, aby poskytol pomoc aj pri offshore ťažbe.
Je potrebné dodať, že Rusi by ušetrili 20 miliárd dolárov, ak by plynovod Južný prúd nešiel pod Čiernym morom, ale by plyn dopravoval do Európy cez územie Krymu. "Nákupný zoznam" východnej Ukrajiny je ešte omnoho rozsiahlejší. Okrem významných nálezísk zemného plynu tu nájdeme horčík, železo aj uhlie. Navyše sú v regióne aj jadrové a vodné elektrárne. Podčiarknuté a sčítané, 70 až 100 miliárd dolárov je podľa dvoch britských novinárov veľmi nízka cena za všetky spomenuté veci.
Ministerstvo zahraničia v Moskve však už včera naznačilo, že má na Kyjev celý rad požiadaviek, ktoré sa netýkajú len Krymu. Navrhlo mu vytvoriť špeciálnu skupinu, pomocou ktorej by sa z Ukrajiny stala federácie s dvoma štátnymi jazykmi. Krajina by podľa predstáv Kremľa tiež nesmela vstúpiť do NATO.
Kyjev označil ruské požiadavky za neprijateľné. "Vyhlásenie ruského ministerstva zahraničia vyzerá ako ultimátum," uviedol hovorca ukrajinskej diplomacie. Parlament v Kyjeve včera schválil čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa týka aj Krymu. "Mobilizácia na území Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ sa uskutoční prostredníctvom občanov, ktorí dobrovoľne vyslovili želanie byť povolaní," píše sa v texte.
Minister obrany Ihor Teňuch tvrdí, že Ukrajina je dostatočné silná na to, aby odrazila ruský útok na juhu krajiny. Na hranici Doneckej oblasti s Ruskom údajne vzniká priekopa, aby sa na Ukrajinu nemohla dostať vojenská technika.
Podľa agentúry RIA Novosti Putin podpísal príslušný dekrét, čo sa považuje za prvý krok k budúcemu pripojeniu separatistického polostrova k Ruskej federácii. Spomínaný prezidentský dekrét uvádza, že s ohľadom na vôľu obyvateľov Kryme, ktorú vyjadrili v referende, Rusko uznáva suverenitu a nezávislosť Krymskej republiky, v rámci ktorej má Sevastopoľ osobitné postavenie. Sevastopoľ oficiálne nie je súčasťou krymskej autonómie a do Ruskej federácie chce vstúpiť ako samostatný subjekt.
Politici na polostrove už začali realizovať praktické kroky spojenia s Ruskom. Privatbanka vraj už otvoril účty v rubľoch. Prechod oblasti na ruskú menu by ale mal byť postupný, hrivna má zostať legálnym platidlom do konca roka 2015. Polostrov ale už na konci mesiaca prijme ruský čas. Ruské ministerstvo financií zvažuje, že na území prechodne zavedie špeciálny daňový režim.
Aktuálne dianie naznačuje, ako ťažké to teraz na Kryme budú mať tí, ktorí si želajú zachovať doterajší stav. Ukrajinskí vojaci v regióne, ktorí odmietli prisahať vernosť separatistickej vláde, sa sťažujú na silný psychologický tlak. Ruskí vojaci vraj ich rodiny vyháňajú zo služobných bytov. Zmizlo tiež niekoľko nepohodlných osôb ako napríklad gréckokatolícki kňazi.
