oPeniazoch.sk, ČTK. Foto SITA
Ministri zahraničia EÚ dnes schválili sankcie voči 21 ľuďom z Ruska a Krymu. Tresty sa budú týkať zmrazenia majetku a obmedzenia ciest do EÚ. Na svojom twitterovom účte to oznámil litovský minister zahraničia Linas Linkevičius a schválenie pokút potvrdili aj ďalší diplomati. Ďalšie opatrenia EÚ vraj budú nasledovať.
Takmer vzápätí uvalenia sankcií, ktoré dopadnú na ruských a ukrajinských politikov vrátane Viktora Janukovyča, oznámil aj Washington. Európska únia aj USA včerajšie referendum o odtrhnutí Krymského polostrova odmietajú uznať.
Podľa neoficiálnych informácií únijných diplomatov je na zozname 13 ruských občanov a osem občanov Ukrajiny. Malo by ísť o členov parlamentu aj niekoľkých príslušníkov ozbrojených síl. Ich mená zatiaľ zverejnené neboli.
Sankcie proti jedenástim ruským a ukrajinským politikom oznámil aj americký prezident Barack Obama. Tresty okrem iného dopadnú na zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, krymského predáka Sergeja Aksjonova a ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina. Washington týmto osobám zmrazí ich aktíva v USA a zakáže im cestovať do Spojených štátov. Podľa Obamu je týchto jedenásť politikov zodpovedných za ruskú intervenciu na Kryme.
Európske sankcie by mali začať platiť už dnes po tom, čo ich podoba, vrátane prílohy s menami, formálne vyjde v oficiálnom vestníku Európskej únie, uviedli diplomati. Putina ani Lavrova sa sankcie týkať nebudú. O podobe čiernej listiny sa do poslednej chvíle diskutovalo. Podľa jedného z diplomatov je vo veci "veľká miera konsenzu", iný uviedol, že by malo ísť o "malý, ale politicky významný" zoznam, ktorý by mal dať jasný signál nielen na Krym, ale tiež do Ruska ako takého.
Práve otázka, koľkých a ako vysoko postavených občanov Ruskej federácie sa nakoniec sankcie dotknú, zrejme bola tou najzložitejšou. Niektorí diplomati hovorili o možnosti, že významných Rusov na zoznam prípadne doplní až summit EÚ plánovaný na štvrtok a piatok. Južné krídlo, ako napríklad Španielsko, Cyprus alebo Grécko sú ochotné rokovať o tom, že by mohol vzniknúť zoznam sankcií, ale zatiaľ nechcú žiadne konkrétne mená. Druhé krídlo, kam spadajú severské štáty, stredná Európa alebo Veľká Británia, by už radšej pripravilo konkrétne zoznam osôb.
Ministri zahraničia krajín EÚ sa o sankciách bavili niekoľko hodín deň potom, čo na Kryme narýchlo zorganizované referendum skončilo jasným výsledkom pre pripojenie strategického polostrova k Ruskej federácii. Únia ani jej spojenci, ako sú napríklad Spojené štáty, výsledky hlasovania za prítomnosti tisícok neoznačených vojakov ruskej armády neuznávajú. Hlasovanie bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou aj s medzinárodným právom aj podľa vlády v Kyjeve.
Sankcie, ktoré ľuďom na zozname znemožnia cestovať do EÚ a znamenajú zmrazenie ich osobného majetku i majetku nimi ovládaných firiem, sú druhým stupňom trojstupňovej únijnej reakcie na krymskú krízu.
V prvej fáze už mimoriadny summit EÚ na začiatku mesiaca prerušil rokovania s Ruskom o vízovej liberalizácii a novej zmluve upravujúcej vzájomné obchodné vzťahy. EÚ žiada, aby Moskva a Kyjev začali priamo rokovať. Tretia fáza nie je jasne formulovaná, závery mimoriadneho summitu hovoria o širokom zábere hospodárskych opatrení v prípade, že situácia sa bude ďalej zhoršovať.
