oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Jacques de Larosière odstúpil z čela francúzskej centrálnej banky pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Keď ale v roku 2008 vrcholila globálna finančná kríza, bol jedným z ľudí, ktoré Európska komisia žiadala o radu, ako dať do poriadku európske banky. Podľa tohto ekonóma sa doteraz asi 90 % jeho odporúčaní dostalo do príslušných zákonov. To však neznamená, že by bol spokojný.
Podľa neho je v jadre súčasných ekonomických problémov Európy finančná regulácia. ECB síce drží sadzby nízko, z čoho ale nevyplýva, že by monetárna politika v širšom slova zmysle bola uvoľnená. Naopak. Európu ťaží proces oddlženia, ktorý bol vyvolaný silným utiahnutím regulácie. K nemu došlo po roku 2008. "Všetci sa domnievame, že centrálne banky veľmi uľahčili prístup k peniazom. Ak sa ale pozrieme na vývoj širších peňazí, žiadny veľký rast nevidíme. Na jednej strane síce centrálne banky tlačia do systému peniaze, proti tomu ale pôsobia požiadavky na veľké navýšenie kapitálu bánk," uvádza de Larosière.
Asi 80 % peňazí pritom netvoria centrálne banky, ale banky komerčné prostredníctvom poskytovania úverov. Od roku 2012 sa však pôžičky v nefinančnom súkromnom sektore prepadli. Nie je to pritom dôsledok malého dopytu po úveroch. V krajinách ako je Taliansko, či Španielsko sa odmieta asi 48 % žiadostí o úver. Kým bežne tento pomer dosahuje asi 10 – 20 %. Dopyt po úveroch teda je, problém sa nachádza na strane ponuky.
V Európe je popísaný problém ešte významnejší ako v USA, tam sú totiž viac rozšírené dlhopisové a akciové trhy. Banky pritom podľa de Larosiereho navýšenie kapitálu potrebujú. Trhy ale nechcú čakať niekoľko rokov, až tak urobia. Zvýšenie bezpečnosti bánk požadujú ihneď. Banky potom nie sú schopné navyšovať kapitál vydávaním nových akcií a musia tak obmedzovať úverovú ponuku. Od krízy sa už súvahy bánk zmenšili o 10 %.
Tento vývoj vedie aj k tomu, že v eurozóne nefunguje monetárny prenosový mechanizmus. "Riešením je obnova fungovania sekuritizácie," hovorí de Larosière. Európa sa na vydávanie nových akcií a dlhopisov nikdy nespoliehala toľko ako Spojené štáty, po kríze na ne zanevrela až príliš. Ak sa má Európa vrátiť k rastu, musí prebehnúť prechod na ekonomiku, ktorá viac využíva financovanie cez trhy. Avšak dôležité je správne využitie nových zdrojov bánk po navýšení kapitálu. Mali by ich použiť pre poskytovanie úverov a nie pre obchody na vlastný účet. "Ak sa pozrieme do minulosti, je zrejmé, že po krízach sa objaví tendencia k prílišnej regulácii. Musíme ale dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou prísnejších pravidiel a efektívne fungujúcim finančným systémom", tvrdí de Larosière.
