oPeniazoch.sk, Financial Times Foto:SITA
Nadbytočné úspory sa otočili k USA chrbtom, pretože sa zdá, že tam už nenájdu slušnú návratnosť. Následne stlačili návratnosť dole aj v ďalších krajinách a niekde vytvorili aj finančné problémy.
Po kolapse Brettonwoodského systému na začiatku 70. rokov a následnom obrovského rastu prílevu zahraničného kapitálu. Spojené štáty absorbovali rastúci podiel nadbytočných svetových úspor najmä počas fáz oživenia americkej ekonomiky. Na konci 70. rokov sa americký bežný účet dostal do mierneho deficitu, v 80. rokoch už sa tento deficit prehĺbil a pred poslednou krízou dosahoval takmer 6 % HDP.
Súčasné oživenie je výnimočné, pretože deficit bežného účtu aj naďalej klesá. Objavuje sa rad vysvetlení, najmä v súvislosti s poklesom americkej závislosti na dovoze energií. Keby to ale bola hlavná príčina, Saudská Arábia a ďalšie krajiny produkujúce ropu by museli mať klesajúcu prebytky bežného účtu. Tie však nevidíme.
Oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie tak spočíva v samotnej podstate amerického oživenia. To je totiž veľmi pomalé a jeho priebeh kontrastuje s tým, ako prebiehalo oživenie po predchádzajúcich recesii. Domáci dopyt po roku 2007 rástol iba o 0,6 % ročne, v minulosti to ale v podobných obdobiach bolo v priemere o 3 % ročne. Slabý domáci dopyt odráža rad faktorov, vrátane fiškálnej politiky vlády, nízkeho rastu produktivity, konzervatívnej stratégii firiem, neuveriteľne pomalého rastu osobných príjmov a monetárnej stimulácie, ktorá možno naplnila peňaženky bohatých, ale zvyšku spoločnosti moc nepomohla. Avšak nech už je príčina akákoľvek, slabý dopyt znamená, že Spojené štáty naďalej neslúžia ako spotrebiteľ poslednej inštancie. To má hlboké globálne dôsledky.
Ak sa teraz neprehlbuje deficit amerického bežného účtu, znamená to, že inde nedochádza k rastu prebytkov, alebo sa deficity prehlbujú tam. Inak povedané, nadmerné úspory, ktoré predtým prúdili do USA, si našli cestu inam. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o pozitívny jav. Zväčšujúce sa deficity boli konieckoncov tým, čo umožnilo rastúce zadlženie a neudržateľný realitný boom. Ak teraz úspory prúdi inam, mohli by sme sa radovať. Vidíme ale, že zároveň dochádza k poklesu prebytkov Číny tak, ako sa tamojšia vláda snaží o podporu domácich investícií. Ich návratnosť však prudko klesá. Ďalším sprievodným javom je rast deficitov ďalších rozvíjajúcich sa ekonomík a je pravdepodobné, že aj u nich vyvolal príliv kapitálu neudržateľný úverový boom. V súčasnosti sa v podobnej pozícii nachádza aj Veľká Británia, ktorej deficit bežného účtu sa na konci minulého roka dostal nad 5 % HDP.
Nadbytočné úspory sa otočili k USA chrbtom, pretože sa zdá, že tam už nenájdu slušnú návratnosť. Následne stlačili návratnosť dole aj v ďalších krajinách a niekde vytvorili aj finančné problémy. Už od začiatku nového tisícročia trpí globálna ekonomika nadbytkom úspor, tie ale teraz nemajú kam prúdiť. Ak sa USA znovu nestanú spotrebiteľom poslednej inštancie, alebo od nich túto úlohu neprevezme iná krajina, budeme čeliť nízkemu rastu a nízkej návratnosti investícií. Tento pohľad môže vysvetliť aj to, prečo sa napriek intenzívnej snahe centrálnych bánk drží inflácia vo vyspelom svete príliš nízko, a nie príliš vysoko.
Autorom je hlavný ekonóm HSBC Steven King.
