oPeniazoch.sk, ČSOB Foto:SITA
Prítomnosť ruských vojakov na ukrajinskom Kryme vyvolalo nervózne reakcie finančných trhov a otvorilo viacero otáznikov aké to môže mať dopady na chod hospodárstva.
Slovensko je malá ekonomika, ktorá má zo štátov susediacich s Ukrajinou najkratšiu hranicu. Obchodné väzby tiež nie sú (v porovnaní s inými krajinami) extra silné. Na Ukrajinu smeruje 0,7% z celkového exportu Slovenska. Naopak od nášho východného suseda k nám tečú tovarové toky v objeme necelých 600 mil. EUR, čo predstavuje asi 1,0% z celkového objemu (Jan-Nov 2013).
Z tohto pohľadu máme silnejšie väzby na Rusko, ktoré sa podieľa 4% na našom vývoze a až 10,1% na celkovom dovoze. Hroziaci vojenský konflikt by však nebol pozitívom pre nikoho a určite by zasiahol ekonomickú výkonnosť oboch ekonomík. Pre Slovensko by bolo kľúčové akým spôsobom by to zasiahlo najmä do prepravných trás smerujúcich cez Ukrajinu. Jedná sa najmä o ropu a plyn tranzitujúcich na Slovensko a potom aj ďalej na západ. Obchod sa teda sústreďuje na komodity, ohrozený však môže byť aj export niektorých priemyselných odvetví najmä strojárskeho priemyslu (napr. autá). Avšak iba v prípade uzatvorenia obchodných trás alebo ekonomických sankcií voči Rusku. Svoje by zrejme spravilo aj ekonomické spomalenie, či až recesia v spomínaných krajinách. Rusko sa zrejme nevyhne spomaleniu ekonomického rastu pod 1% a Ukrajine už teraz hrozí pokles HDP o viac ako -3%.
Ekonomická nákaza by sa tiež mohla teoreticky šíriť cez finančný sektor. Avšak priame finančné linky na Ukrajinu sú relatívne slabé. Zo strednej Európy je na tom najexponovanejšie finančný sektor Maďarska. Priame zastúpenie na Ukrajine však majú aj niektoré európske bankové skupiny.
Najslabším miestom s priamym a rýchlym dopadom aj na našu ekonomiku sa tak javí tranzit plynu a ropy. Asi 75% ropy a plynu dovážaných do strednej Európy z Ruska ide cez Ukrajinu. Slovenská závislosť je ešte vyššia a dopady predchádzajúcej plynovej krízy máme ešte všetci v pamäti.
Nervozita na finančných trhoch zasiahla meny oboch krajín. Rubeľ strácal v čase eskalácie konfliktu viac ako 11% svojej hodnoty od začiatku roku, kým hrivna takmer 30%. Dnes kumulovanú stratu skorigovala na necelých 17%. Na vyriešenie ekonomických problémov v podobe redukcie rozpočtového deficitu, či schodku bežného účtu bude pravdepodobne potrebná ďalšia devalvácia
Autorom je hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš
