oPeniazoch.sk, novinky;patria Foto:SITA
Ruské zasahovanie do diania na Kryme má fatálne následky pre ruskú ekonomiku a trhy. Rubeľ v pondelok klesol na historicky najnižšiu úroveň voči doláru. Dolár sa predáva za 36,50 rubľa, uviedla agentúra Reuters. Investori sa zbavujú ruských akcií.
Rubeľ voči doláru ráno oslabil o 2,5 percenta. Voči euru stratil poldruha percenta na kurz 50,30 za euro. Potom mierne posilnil na 36,41 za dolár a 50,10 za euro.
V súkromných zmenárňach stratil rubeľ voči západným menám šesť percent a rozdiel medzi nákupom a predajom vzrástol o dvadsať kopejok. Jedna zo zmenární agentúre povedala, že na útek od rubľa nebola pripravená, nemala vytvorenú zásobu valút a doláre jej došli už v nedeľu.
V reakcii na prepad rubľa zvýšila ruská centrálna banka kľúčovú týždennú repo sadzbu o 1,5 percenta z 5,5 percenta na sedem percent. Banka to zdôvodnila snahou predísť "riziku inflácie" a nutnosťou zabezpečiť "finančnú stabilitu v súvislosti so súčasnou rastúcou úrovňou volatility na finančných trhoch".
Tvrdé rany utrpela aj moskovská burza. Rublový index MICEX stratil 9,1 percenta na 1313,82 bodu. Dolárový index RTS sa prepadol dokonca o 10,3 percenta na 1166,1 bodu. "Teraz sa vypredáva úplne všetko," povedal obchodník na burze Arťom Argetkin. Akcie Gazpromu stratili cez desať percent. Prepadli sa aj akcie Sberbank a VTB.
"Keď sa teraz Rusko a Ukrajina ocitli na pokraji vojenskej konfrontácie, investori začali predávať v horúčke ruské akcie," uviedla analytička spoločnosti Rossiysky Capital.
O tragickom dopade schválenia Putinovej žiadosti povoliť vyslanie ruských vojsk na Ukrajinu, aby chránili ruskojazyčné obyvateľstvo a čiernomorskú flotilu na Kryme, píšu aj analytici Freedom finance Investment. "Ruské rozhodnutie vyslať vojakov na Ukrajinu donúti dlhodobých investorov, aby si akékoľvek nákupy dvakrát rozmysleli."
Ruská snaha o silové riešenie ukrajinskej krízy ale dopadla na trhy na celom svete. Americké akcie po piatkovom rekorde stratili pred otvorením burzy 0,7 percenta, japonský Nikkei 1,3 percenta. Naopak stúpla cena ropy.
Ropa zdražuje
Svetové ceny ropy dnes kvôli rastúcemu napätiu na Ukrajine stúpli o viac než dva doláre za barel. Vyšplhali sa tak na niekoľkomesačné maximá. Kríza vyvolala obavy z narušenia dodávok ruského plynu do Európy, ktoré by zvýšilo dopyt po alternatívnych palivách. Cena severomorskej ropy Brent sa vyšplhala až na 111,24 dolára za barel, teda na najvyššiu úroveň od začiatku tohto roka. Cena americkej ľahkej ropy Brent vystúpila na 104,65 dolára, najviac od vlaňajšieho septembra. Neskôr ceny o časť ziskov prišli, stále však vykazovali nárast o viac než dolár, napísala agentúra Reuters.
"Trh s ropou reaguje na možnosť, že sa situácia zhorší," uviedol analytik Ben Le Brun zo spoločnosti OptionsXpress. "Rozhodne si myslím, že ropa prudko stúpne, ak skutočne dôjde k vojne. Americká ropa by mohla ľahko prekonať 110 dolárov. Nie je vylúčené ani dosiahnutie úrovne 120 dolárov," dodal.
Už minulý týždeň Gazprom uistil, že dodávky plynu do Európy nie sú ohrozené. Ukrajinská štátna spoločnosť Naftogaz podľa Reuters plánuje však radikálne znížiť odber ruského plynu z pôvodných 147 mil kubických metrov denne na zhruba pätinu. Naftogaz podľa ruských zdrojov Reuters skutočne znížil odber plynu, ale v priebehu týždňa ho postupne navyšoval. V stredu doviezol 27,6 mil, vo štvrtok 45,8 a v piatok 60 mil kubických metrov plynu. Spoločnosť Ukrtransgaz, ktorá má monopol na tranzit plynu na Ukrajine, medzitým po víkendovom zostreniu ukrajinskej krízy uviedla, že Ukrajina prepravuje ruský plyn do európskych krajín ako normálne.
Drahší benzín
Ceny pohonných hmôt by podľa analytikov mali stúpnuť, dôvodom ale budú predovšetkým vyššie ceny ropy na svetových trhoch. Benzín a nafta by mohli zdražieť aj o 30 centov za liter. Do cien pohonných hmôt sa rastúca cena ropy ešte nestačila premietnuť. Ceny pohonných hmôt reagujú s určitým časovým oneskorením zhruba dvoch týždňov, a efekt drahšej ropy by sa tak mal na čerpacích staniciach prejaviť zhruba v polovici marca. Ak by situácia na Kryme ďalej eskalovala, ropa môže vystreliť prudko hore a rovnako tak aj ceny pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Vývoj na Kryme ale nie je jediným faktorom pre rast ceny ropy, nepokoje znovu prepukli aj v Líbyi.
Rusi v zálive
Podľa ukrajinskej agentúry RBK dokončili ruské jednotky v noci obsadenie ukrajinskej vojenskej posádky v zálive Balaklava pri Sevastopole. Ruskí vojaci, ktoré sprevádzal tím neozbrojených civilistov, Ukrajincov odzbrojili. Pod kontrolou okupačných jednotiek sú aj objekty sevastopolského medzinárodného letiska Belbek, ktoré Rusi obsadili s použitím hlukových granátov. Miestna ukrajinská vojenská jednotka útočníkom odovzdala zbrane.
Podľa nepotvrdených správ sa pripravuje útok na jednu z ďalších jednotiek ukrajinskej armády priamo v Sevastopole. Vojaci dostali ultimátum s výzvou k zloženiu zbraní. Zo Sevastopolu ráno vyrazila na severovýchod smerom k Simferopole kolóna tridsiatich neoznačených vojenských vozidiel.
Podľa ruských médií velí ruským inváznym vojskám zástupca náčelníka ruského južného vojenského okruhu Igor Turčeňuk. Novinárom povedal, že príkaz na začatie vojenských operácií na Kryme vydal prezident Vladimir Putin po konzultácii so zosadeným ukrajinským vládcom Viktorom Janukovyčom. Neskôr svoje vyhlásenie poopravil s tým, že ruské jednotky sú na polostrove na žiadosť miestnej autonómnej vlády. Turčeňuk vyzval príslušníkov všetkých ukrajinských jednotiek na Kryme, aby svoju výzbroj odovzdali do skladov.
Krymská autonómna vláda dnes oznámila, že počet ukrajinských vojakov, ktorí "odprisahali vernosť Krymskému ľudu" a fakticky prešli na stranu okupačných síl, prekročil 3000 a rýchlo sa ďalej zvyšuje. Miestne proruské úrady údajne rokujú s niekoľkými vysoko postavenými ukrajinskými dôstojníkov, ktorí zvažujú podobný krok. Z ukrajinských veliteľov v minulých dňoch prešiel ku krymským povstalcom veliteľ ukrajinského námorníctva Denys Berezovskyj.
Ruské ministerstvo vnútra oznámilo, že je pripravené prijať do svojich radov ukrajinských policajtov, ktorí "sa ocitli na ruskom území". Chce údajne vytvoriť aj špeciálnu jednotku zo zbehov z ukrajinského pohotovostného oddielu Berkut. Podmienkou je, že si Ukrajinci zažiadajú o ruské občianstvo.
Neuveriteľný akt agresie
Americký minister zahraničia John Kerry odsúdil ruský postup voči Ukrajine ako "neuveriteľný akt agresie" a pohrozil Moskve sankciami, ktoré môžu krajine ekonomicky izolovať. Naznačil tiež možnosť vylúčenia Ruska zo skupiny G8 (sedem najvyspelejších krajín sveta a Rusko). Prípadné hospodárske sankcie by poškodili obe strany. Je dokonca možné, že by spôsobili väčšiu ujmu tým krajinám, ktoré by ich uvalili, než Rusku. Uviedol to dnes šéf Americkej obchodnej komory v Rusku Alexis Rodzianko.
Podľa niektorých investorov a ekonómov však bezprostredné kroky smerujúce k obmedzeniu obchodovania s Ruskom nehrozí. Európa zostáva vysoko závislá na energetických dodávkach z Ruska. Obchodná výmena medzi Ruskom a Spojenými štátmi je síce obmedzená, v Rusku majú však významné aktivity niektoré americké spoločnosti, napríklad ropný gigant Exxon Mobil či výrobcu lietadiel Boeing, píše agentúra Reuters. "Bude Rusko odstrihnutí od zvyšku sveta? To je veľmi nepravdepodobné, pretože Rusko dodáva svetu ropu, plyn a ďalšie suroviny," uviedol Rodzianko. "Sankcie poškodzujú obe strany. Stranu, ktorá ich uvaľuje, možno dokonca ešte viac ako stranu, ktorá im čelí," dodal .
Námestník ruského ministra hospodárskeho rozvoja Andrej Klepač dnes agentúre Reuters povedal , že Rusko čelí obdobie napätých vzťahov s Európskou úniou a Spojenými štátmi , čo ovplyvní jeho ekonomiku .
Americký prezident Barack Obama a vodcovia Británie, Nemecka a Poľska v nedeľu zdôraznili nutnosť okamžitého začatia dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou. Vyjadrili tiež podporu Ukrajine a jej plánu usporiadať v máji parlamentné voľby. Súčasne sľúbili, že budú spolupracovať na vytvorení balíku finančnej pomoci, ktorý by pomohol Ukrajine stabilizovať jej neistú ekonomickú situáciu.
Obama hovoril v nedeľu neskoro večer SEČ postupne telefonicky s britským premiérom Davidom Cameronom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a poľským prezidentom Bronislaw Komorowským, oznámil Biely dom. Obama a štátnici spomínaných troch európskych krajín vyslovili " hlboké znepokojenie " nad vniknutím ruskej armády na Ukrajinu, ktoré považujú za porušenie medzinárodného práva a za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Úrad nemeckej kancelárky uviedol, že Obama a Merkelová označili ruskú intervenciu na Kryme za neprijateľnú. "Obama a Merkelová sa zhodli, že pre medzinárodné spoločenstvo je osobitne dôležité, aby tvárou v tvár tejto nespravodlivosti ukázalo jednotu," konštatoval úrad vo svojom komuniké. "Rovnako potom je vyvíjané intenzívne úsilie s cieľom určiť, ako by bolo možné pomôcť Ukrajine zvládnuť finančné problémy a humanitárnu situáciu," dodáva sa v komuniké.
Hrozba nacionalistov
Ruský prezident Putin v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou obhajoval ruské opatrenia na Ukrajine ako kroky zodpovedajúce situácii v krajine, kde od ultranacionalistov hrozia násilnosti. Merkelová však šéfa Kremľa obvinila, že "neprijateľnou ruskou intervenciou" porušil medzinárodné právo. "Kancelárka opätovne vyzvala ruského prezidenta, aby rešpektoval územnú celistvosť Ukrajiny, " uviedol hovorca nemeckej vlády Georg Streiter. Podľa Putina ale ruskí občania a ruskojazyční obyvatelia Ukrajiny čelia neutíchajúcej hrozbe nacionalistov, takže ruské opatrenia sú adekvátne mimoriadnej situácii. Ruský prezident ale prijal návrh Merkelovej na zriadenie komisie, napríklad v podobe kontaktnej skupiny, ktorá by začala politický dialóg. V čele spomínanej skupiny by zrejme stála Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Putin v sobotu požiadal ruský parlament o súhlas s vojenským zásahom na Ukrajine, aby v tejto východoeurópskej krajine mohol ochrániť ruských občanov. Parlament mu povolenie použitia vojakov udelil. Krym, kde má Rusko prenajatú námornú základňu, medzitým ruskí vojaci prakticky ovládli, za čo západné krajiny Moskvu tvrdo kritizujú. Americkí aj európski predstavitelia hrozia odvetou – hovoria o medzinárodnej izolácií a nevylučujú sankcie.
