oPeniazoch.sk, SITA
Prípravu dlhopisov pre obyvateľstvo uvádza rezort financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 ako jednu z možností na rozloženie investorskej základne štátneho dlhu.
Slovenské štátne dlhopisy budú môcť zrejme vlastniť aj priamo občania. Rezort financií chce totiž rozložiť investorskú základňu štátneho dlhu a ako jednu z možností plánuje využiť aj dlhopisy pre obyvateľstvo. „Súčasné vedenie ministerstva financií na rozdiel od toho predchádzajúceho podporuje emisie štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo a prípravou sa zaoberáme. A to aj napriek tomu, že sa nám darí úspešne umiestňovať dlhopisy tak na domácich aj na zahraničných trhoch a potreby štátu na tento rok sú už predfinancované,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.
Prípravu špeciálnych dlhopisov pre obyvateľstvo uvádza rezort financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 ako jednu z možností na rozloženie investorskej základne štátneho dlhu. „Vzhľadom k neistote ďalšieho vývoja najmä v eurozóne bude potrebné ďalej diverzifikovať zloženie investorskej bázy štátneho dlhu SR najmä z typového, geografického i menového hľadiska. Bude potrebné aktívne vyhľadávať najmä nebankových a geograficky vzdialenejších investorov aj za cenu potreby dodatočných zabezpečovacích operácií pri eliminácii kurzového rizika a väčších jednorazových počiatočných nákladov,“ uvádza rezort financií.
Príprava špeciálnych dlhopisov pre obyvateľstvo prichádza podľa rezortu financií do úvahy v prípade vhodných trhových podmienok, ktoré bude určovať hlavne vývoj úrokových sadzieb na dlhopisovom a bankovom trhu. Samotné zavedenie dlhopisov pre občanov si však vyžiada ešte aj legislatívne zmeny a modernizáciu fungovania Centrálneho depozitára cenných papierov v Bratislave.
Predaj štátnych dlhopisov priamo fyzickým osobám je podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža zaujímavou alternatívou, ktorá už dlhšie úspešne funguje napríklad v Nemecku alebo Rakúsku. „Aj keď na začiatku by zavedenie tohto predajného kanála na výnosy dlhopisov zrejme nemalo výrazný dopad, štát by takto dokázal rozšíriť svoju investorskú základňu o investorov, ktorí by dlhopisy nakupovali aj v časoch turbulencií,“ konštatuje Baláž. Otázkou však podľa jeho slov zostáva, aké vysoké náklady by museli byť vynaložené na modernizáciu existujúcej technickej infraštruktúry tak, aby takýto spôsob predaja dlhopisov umožnila.
Prípadná emisia štátnych dlhopisov pre občanov by nebola na Slovensku podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa novinkou, keďže už v deväťdesiatych rokoch sa sprístupnili investície do štátnych dlhopisov aj pre retailových klientov formou zníženia nominálu jedného štátneho dlhopisu zo vtedy štandardného 1 milióna slovenských korún na 100 tisíc vtedajších korún. „Klientom s dlhším investičným horizontom takáto emisia ponúka príležitosť pre potenciálne vyššie zhodnotenie úspor. Netreba však zabúdať, že na rozdiel od terminovaného vkladu v banke ide o investíciu do cenného papiera so sprievodným investičným rizikom, teda rizikom zmeny trhovej ceny cenného papiera v období pred jeho splatnosťou,“ upozorňuje Vaňo.
Znížiť závislosť na finančných trhoch a ďalej diverzifikovať zdrojové krytie štátneho dlhu je podľa ministerstva financií možné aj posilnením pozície Štátnej pokladnice. Konkrétne zväčšením jej zdrojov cez nové funkcie a produkty, ktorými by mohli byť napríklad účty pre štátnych zamestnancov, viac depozitov od štátnych firiem a samospráv a strategická orientácia pokladnice na jej pôsobenie ako „jednotné výplatné miesto štátu“.
Aj napriek vážnej situácii vo viacerých krajinách eurozóny je podľa rezortu financií pozícia Slovenska, čo sa týka reálnej ekonomiky a finančných trhov, stabilná. „Slovensko sa pravdepodobne relatívne bezpečne vyhne recesii hospodárstva a pokles výnosov štátnych dlhopisov v posledných mesiacoch naznačuje, že investori Slovensko zaraďujú skôr k jadrovým, bezpečným krajinám eurozóny než k okrajovým krajinám,“ uvádza ministerstvo financií.
