V dôsledku pandémie koronavírusu, energetickej krízy či neuváženým rozhodnutiam, ktoré mali negatívny dopad na fiškálnu politiku štátu, sa stav slovenských verejných financií v posledných rokoch zhoršil. Aj preto sa bývalá úradnícka vláda na začiatku októbra rozhodla predložiť balík konsolidačných opatrení, medzi ktorými bolo aj nepopulárne zvyšovanie daní. Jednou z nich je aj daň zo sladených nápojov, ktorej sú podľa najnovšieho prieskumu určité skupiny obyvateľstva prekvapivo naklonené.
Ako vyplýva z októbrového internetového prieskumu spoločnosti ResSolution Group pre web oPeniazoch.sk, pri uplatnení konsolidačných opatrení v rámci zdanenia faktorov s negatívnym vplyvom na spoločnosť, by zavedenie spotrebnej dane zo sladených nápojov preferovalo alebo skôr preferovalo bezmála 40 percent respondentov. Ľahostajnými táto daň zanechala 28,6 percenta opýtaných a negatívnu či skôr negatívnu preferenciu vyjadrilo dokopy 31,4 percenta respondentov. Markantné rozdiely však boli zaznamenané v jednotlivých skupinách dopytovaných osôb.
Azda najväčšie rozdiely v odpovediach vytvorili skupiny rozdelené podľa úrovne vzdelania. Zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní ľudia preferujú alebo skôr preferujú v rámci zdanenia negatívnych externalít spotrebnú daň zo sladených nápojov v takmer polovici prípadov, respondenti so základoškolským a stredoškolským vzdelaním bez maturity hlasovali za takéto zdanenie iba v 33,8 percentách. Respondenti so základnou školou či strednou školou bez maturity navyše vnímajú toto zdanenie negatívne v takmer 40 percentách a u vysokoškolsky vzdelaných ľudí je to iba o niečo viac ako 20 percent.
Veľký nesúlad medzi preferenciami bol zaznamenaný aj medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Respondenti starší ako 55 rokov preferujú alebo skôr preferujú zdanenie sladených nápojov v 47 percentách odpovedí, zatiaľ čo v skupine 15 až 34 rokov je takáto preferencia o 11 percentuálnych bodov nižšia. Naopak proti alebo skôr nepreferuje takéto zdanenie 23 percent respondentov starších ako 55 rokov a v skupine 15 až 34 ročných je proti alebo skôr proti viac ako 42 percent.
Liter nápoja aj o 40 centov drahší
Na to, ako by mohlo vyzerať zavedenie dane zo sladených nápojov v praxi, poukázala úradnícka vláda v rámci balíčka opatrení. Ten navrhuje zdaniť sladené nápoje sadzbou 40 centov na liter, pričom daň by sa dotýka nápojov, ktoré obsahujú minimálne 7 gramov cukru na 100 mililitrov. V prípade sirupov by daň narástla až na 2,4 eura na liter. Ak by boli dané opatrenia skutočne schválené, do štátneho rozpočtu by mohlo ročne pribudnúť až 240 miliónov eur.
Zároveň však treba podotknúť, že navrhovaná sadzba dane zo sladených nápojov by bola najvyššia svojho druhu v celej Európskej únii. Aktuálne má predmetnú daň 12 krajín po celom svete a vo väčšine prípadov sa pohybuje na úrovni 7 až 30 centov na liter. Účinnosť v boji proti obezite však aj naďalej ostáva otázna. Napríklad Dánsko sa od začiatku roku 2014 rozhodlo daň zo sladených nápojov zrušiť, pretože podľa zozbieraných dát sa úroveň spotreby sladených nápojov pohybovala nezávisle od dane. Dáni navyše nakupovali tieto produkty vo zvýšenom počte v susednom Nemecku.
Pomohlo by zavedenie dane zo sladených nápojov na Slovensku v boji proti obezite?
Odborníci sa však zhodujú, že obezita je na Slovensku skutočne vážny problém a to aj napriek tomu, že presné dáta o počte obéznych ľudí či Slovákoch s nadváhou neexistujú. Podľa odhadov sa však miera obezity pohybuje na pomerne vysokej úrovni, keďže s nadváhou či obezitou pravdepodobne bojuje až 1,8 milióna Slovákov. Morbídne obéznych je na Slovensku asi 33 tisíc ľudí. Podľa odborníkov by cesta k zlepšeniu tohto stavu mohla viesť najmä cez zvýšenú prevenciu a povedomie o závažnosti tejto choroby.
Slováci proti negatívnym vplyvom
Zavedenie dane zo sladených nápojov bolo pritom iba jedno z vyše desiatky navrhovaných opatrení úradníckej vlády na zdanenie negatívnych externalít. Okrem toho do zásobníka návrhov pridali napríklad aj vyššie zdanenie hazardu, tabaku, vonkajšej reklamy či piva a vína. Navrhované opatrenia sa týkali aj zvýšenia daňového zaťaženia dopravy podľa dopadov na životné prostredie či energií z fosílnych palív.
Aj v týchto prípadoch Slováci prekvapivo väčšinu opatrení viac preferujú, ako sú proti. Najvýraznejšiu podporu vyjadrili najmä zvýšeniu daňového zaťaženia hazardu, vonkajšej reklamy a tabaku. Detailné výsledky októbrového prieskumu, v ktorom sme sa obyvateľov Slovenska na názor na predložené návrhy opatrení pýtali, nájdete v článku na tomto odkaze.
