oPeniazoch.sk, Redakcia
Bankám na Slovensku sa v tomto roku historicky darí. Ich zisk za deväť mesiacov tohto roka už prekonal celú minuloročnú rekordnú úroveň. K vyššiemu zisku pritom prispeli najmä úrokové príjmy z podnikového segmentu. Nárast ziskovosti domácich bánk je však podľa bankárov v medzinárodnom porovnaní pomalší.
Zisk slovenských bánk podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) k septembru tohto roka dosiahol 875 miliónov eur, čím už o takmer 50 miliónov prekonal zisk bankového sektora za celý minulý rok. Jediným faktorom tohto pozitívneho vývoja bol medziročný nárast čistých úrokových výnosov, a to o 31 percent, pri náraste čistej úrokovej marže z 1,5 na 1,8 percenta.
„Za ich dynamickým nárastom stoja predovšetkým podniky, ktorých príspevok bol takmer štvornásobný oproti príspevku retailu. Príspevok ostatných zložiek bol v tieni dynamiky úrokových agregátov a výraznejšie neovplyvnil celkový výsledok sektora,“ dodáva centrálna banka.
Kreditná kvalita portfólií slovenských bánk je podľa NBS naďalej stabilná. Objem úverov s nižšou kreditnou kvalitou od konca roka 2022 mierne rastie a tempo ich prírastku mierne prekračuje nárast celého úverového portfólia. Pri klesajúcom úverovom raste to však neindikuje významný nárast rizika.
Z pohľadu vplyvu na celkový zisk sektora opravné položky vzrástli medziročne o približne pätinu na takmer 140 miliónov eur. „Celkové saldo kreditných nákladov však bolo zmiernené rozpúšťaním rezerv. Prevažná časť kreditných nákladov smerovala do sektora retailu, pričom medziročne sa táto alokácia na úkor podnikov ešte zvýraznila. V dlhšom horizonte je tvorba opravných položiek a rezerv v ostatných dvoch rokoch približne o polovicu vyššia, než bola pred pandémiou,“ upozorňuje centrálna banka.
Bankári upozorňujú na medzinárodné porovnanie
Aj napriek výraznému rastu zisku bánk pôsobiacich na Slovensku, NBS upozorňuje, že nárast ich ziskovosti je v medzinárodnom porovnaní pomalší a ziskovosť slovenského bankového sektora začína mierne zaostávať za ostatnými krajinami EÚ. „Napriek tomu, že s nárastom úrokových sadzieb dosahujú banky historické nárasty zisku, od začiatku roka 2022 pozorujeme zaostávanie za väčšinou krajín EÚ,“ konštatuje NBS.
Pozrite si tlačovú konferenciu NBS k zverejnenej Správe o finančnej stabilite:
Vzhľadom na fakt, že vývoj návratnosti kapitálu aj celkových aktív má podobný priebeh, dôvod zaostávania za EÚ môžeme pritom podľa centrálnej banky hľadať predovšetkým v samotnej tvorbe zisku. Z pohľadu návratnosti kapitálu je však podľa NBS potrebné spomenúť aj relatívne vyšší podiel vlastného imania na bilancii domácich bánk v porovnaní s priemerom EÚ, čo zvyšuje nároky na ich vyššiu ziskovosť.
Štruktúra tvorby zisku na Slovensku je podobná ako v iných krajinách EÚ. Čisté úrokové výnosy predstavovali k júnu tohto roka približne dve tretiny a čistý výnos z poplatkov a provízií približne štvrtinu hrubého prevádzkového zisku. To, čo je odlišné od vývoja v iných bankových sektoroch, je dynamika hlavných položiek ziskovosti v posledných rokoch. Dynamika rastu a posilňovania postavenia čistých úrokových výnosov je v ostatných dvoch rokoch výrazne vyššia v zahraničí.
Zároveň, miera čistého výnosu z poplatkov a provízií k celkovým aktívam na Slovensku od roku 2020 stagnuje, zatiaľ čo v zahraničí postupne rastie. Naopak, výraznejší pozitívny vývoj oproti zahraničiu je zaznamenaný v prevádzkovej efektívnosti bánk. Významný rozdiel v porovnaní s inými bankovými sektormi bol podľa NBS najmä pri vývoji čistých úrokových výnosov.
Vláda si na zisky bánk brúsi zuby
Vysoké zisky bankového sektora na Slovensku sú však už dlhodobo v hľadáčiku aktuálne vládnucej strany Smer-SD. Jej predseda a súčasný premiér Robert Fico už pred voľbami posielal bankám štipľavé odkazy a otvorene hovoril o zámere časť bankového profitu dostať do rozpočtu.
Očakávate, že nová vláda zavedie špeciálne zdanenie zisku bánk pôsobiacich na Slovensku?
Predvolebné sľuby o špeciálnom odvode bánk sa napokon dostali aj do samotného vládneho programového vyhlásenia. Kabinet Roberta Fica v ňom totiž uvádza, že cieľom vlády bude redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií, najmä bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na území Slovenska. Sľubuje pritom, že by sa to nemalo dotknúť samotných klientov bánk. Ako bude nový bankový odvod do štátneho rozpočtu v skutočnosti vyzerať, zatiaľ nie je zrejmé.
