oPeniazoch.sk, TASR
Výkonnosť ekonomiky, zamestnanosť či následne aj životná úroveň stoja na podnikoch, no vláda im často namiesto podpory situáciu komplikuje. Zvyšovanie či zavádzanie nových sektorových daní negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality. Na utorkovej (19. 9.) diskusii s lídrami politických strán s názvom „Dialóg pre Slovensko – aká budúcnosť čaká Slovensko po voľbách?“ to uviedol prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga.
V porovnaní krajín V4 majú slovenskí zamestnanci podľa Kiraľvargu tretiu najnižšiu čistú mzdu, a to napriek tomu, že zamestnávatelia platia druhú najvyššiu cenu práce. „Zároveň sme svedkami opakovaných snáh zo strany politikov o zvyšovanie už existujúcich či zavádzanie nových sektorových daní, pričom tento stav negatívne vplýva nielen na podniky a životnú úroveň v krajine, ale aj na vnímanie Slovenska ako investičnej lokality,“ uviedol. Po tridsiatich rokoch samostatnosti Slovenska podľa neho absentuje jasná vízia, akú krajinu z neho chceme mať.
„Odvážne vyjadrenia a sľuby neraz prebíjajú silu a kvalitu následne zavádzaných legislatívnych opatrení,“ dodal Kiraľvarga. V tomto smere zástupcovia politických strán skonštatovali, že na to, aby boli mladí ľudia motivovaní vrátiť sa zo zahraničia späť, je potrebné vytvárať vhodné príležitosti a rozvíjať priaznivé zázemie pre podnikateľské prostredie. „Alfou a omegou novej vlády by však malo byť zabezpečiť, aby sa po skončení štúdia v zahraničí mali motiváciu vrátiť sa späť na Slovensko a uplatňovať nadobudnuté skúsenosti práve tu,“ zdôraznil Kiraľvarga.
V otázke vylepšovania kvality domácich vysokých škôl je podľa zastupiteľov politických strán užšie prepojenie škôl so súkromným sektorom, optimalizácia počtu škôl a vytvorenie komplexného hodnotiaceho systému ich kvality, napríklad na základe vyhodnocovania úspešnosti ich absolventov a ich priemernej mzdy. Na základe úspešnosti jednotlivých škôl by mali byť následne „odmenené“ tie najkvalitnejšie a najúspešnejšie školy.
V kontexte energetickej krízy sa politici zhodli, že kľúčovou prioritou do nadchádzajúceho obdobia by malo byť zabezpečenie stability dodávok zdrojov energií a ich predvídateľné ceny, ktoré zabránia prípadnému predražovaniu výroby ako takej. Spomedzi zastupiteľov politických strán sa na diskusii sa zúčastnili Mikuláš Dzurinda, Eduard Heger, Milan Majerský, Tomáš Drucker, Richard Sulík a Michal Truban.
