Zaplatia Slováci za víťazstvo Trumpa? Pri financovaní štátu ide aj o geopolitiku, upozorňuje analytik!

Aktualizované

oPeniazoch.sk, Redakcia

Kým v súčasnosti sa pri financovaní nášho dlhu bavíme najmä o rozpočte a jeho udržateľnosti, už onedlho by kľúčovým faktorom mohla byť geopolitika či bezpečnosť. Investori totiž pri nákupe slovenských štátnych dlhopisov zvažujú okrem iného aj vonkajšie faktory. A práve tu existuje podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka geopolitická hrozba spojená s výsledkom amerických prezidentských volieb, čo by sa následne mohlo preniesť aj do drahšieho financovania Slovenska.

V rámci plánovanej februárovej aukcie emitovalo Slovensko v pondelok štátne dlhopisy v celkovej hodnote 567 miliónov eur. „Celková suma je nižšia v porovnaní s predošlými aukciami v tomto roku, avšak aj napriek tomu bol zaznamenaný značný záujem zo strany investorov,“ uvádza analytik 365.bank Tomáš Boháček.

Najvyšší dopyt bol dosiahnutý pri emisii dlhopisov so splatnosťou v roku 2032, a to 185 miliónov eur, pri výnose 3,52 percenta. Emisia dlhopisov so splatnosťou v roku 2033 priniesla štátu 172,1 milióna eur pri úrokovej sadzbe 3,5339 percenta. V rámci aukcie boli emitované aj krátkodobé 5-ročné dlhopisy v objeme 123 miliónov eur pri úrokovej sadzbe 3,27 percenta, ktorá bola najnižšia spomedzi všetkých emitovaných dlhopisov. Emisia dlhopisov s najdlhšou splatnosťou v roku 2047 vyniesla štátu 87 miliónov eur pri úrokovej sadzbe 4 percentá, ktorá bola najvyššia.

Vláda chce využiť priaznivé podmienky

„Emisný kalendár ARDAL-u je tento rok viac aktívny, ako bolo zvykom v poslednom desaťročí, no faktom je, že situácia na trhu s domácimi dlhopismi je aj podstatne odlišnejšia. „Nulové“ sadzby sú dávna minulosť a dnes sa naopak spájajú viaceré externé a domáce faktory, ktoré sa podpisujú pod snahou vládnej agentúry o zabezpečenie čo možno najvýhodnejších podmienok,“ konštatuje Boháček.

Spomedzi vonkajších faktorov na podmienky financovania má pritom viditeľný vplyv očakávaná trajektória úrokových sadzieb ECB. Napriek vyjadreniam niektorých predstaviteľov ECB a samotnej prezidentky o vnímaní nepresvedčivej sily trendu aktuálneho poklesu inflácie, peňažné trhy stále započítavajú približne 100 bázických bodov zníženie kľúčových úrokových sadzieb do konca roka. Pri pohľade na naše výnosy, ktoré sa stabilne udržiavajú na vrchole krajín eurozóny, je z tohto pohľadu dopyt investorov logicky vysoký, a to chce ARDAL určite využiť, keďže existuje riziko, že prípadný všeobecný pokles výnosov na trhu sa bude reflektovať aj v dopyte, ktorý bude na istý čas saturovaný výnosnejšími papiermi.

Aj keď sa môže podľa analytika zdať, že zdroje získavame draho – existuje niekoľko rizík, ktoré by mohli financovanie predražiť oveľa viac. Tým, že je zároveň vysoký objem dlhopisov v priebehu roka splatných (viac ako 5 miliárd eur), je to stratégia obrany pred „zatlačením do kúta“ – teda emitovaním dlhopisov za akýchkoľvek podmienok vzhľadom na rozpočtovú potrebu. Ak by bol do jari nahradený objem v júni splatnej 2 miliardovej tranže pri aktuálnych výnosoch, mohli by sme hovoriť o úspechu. „Samozrejme, ešte to bude závisieť od durácie, teda priemernej doby splatnosti nových dlhopisov,“ dodáva Boháček.

V prípade vonkajších faktorov je tu aj geopolitická hrozba spojená s výsledkom amerických prezidentských volieb. „Tu pomaly získava vedenie Trump a v prípade jeho zvolenia, je podľa politicko-bezpečnostných komentátorov, hrozba oslabenia jednotnosti NATO, čo môže byť pri stále prebiehajúcom konflikte za hranicami, riziko aj pre Slovensko. To by investori mohli „oceniť“ vyššou rizikovou prirážkou,“ upozorňuje analytik.

Pri vnútorných faktoroch, ktoré sa stále podľa Boháčka považujú skôr za dlhodobé, ide o negatívne trajektórie deficitu, a verejného dlhu. Pri deficite, sa renomované prognózy začínajú zjednocovať nad úrovňou 6 percent a existuje dlhodobá zhoda analytikov o neudržateľnej dráhe verejného dlhu, ktorú umocnil tohtoročný rozpočet. To si začína uvedomovať aj ministerstvo financií a objavujú sa prvé náznaky konsolidačných snáh s „ráciom“, naposledy diskusie k stropu cien energií. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a rezort financií sa tiež snažia do istej miery vykryť i prípadné potreby nad rámec rozpočtu, zvlášť keď hneď v prvý mesiac výdavky prevýšili príjmy o viac ako 7,5 milióna eur.

Tomáš Boháček ďalej uvádza, že investori síce vnímajú negatívne domáce dlhové a eventuálne aj politické výhľady, no na druhej strane ich nepretavujú do vyšších prirážok pri financovaní. „Ak by tomu tak bolo, podľa našich odhadov by boli výnosy pri 10 a 30-ročných splatnostiach v priemere o viac ako 2 p. b. vyššie, ako sú dnes, čo už by bol scenár mild-rizika bankrotu – to teraz však nie je na programe dňa,“ uvádza analytik.

Aktuálny prístup ARDAL-u je podľa Boháčka v dnešnej situácii a nastavených podmienkach racionálny. Dlh však ďalej rastie, čo nás bez hlbšej politickej vôle v riešení (najmä na výdavkovej strane) môže v budúcnosti všetkých nepríjemne dobehnúť.

V hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa môžu vyskytnúť aj ďalšie trhliny. Ako totiž upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa teraz pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku. 

Chráni nás aj členstvo v eurozóne

„Pokračovanie nášho ekonomického rastu je pritom do značnej miery priamo závisle práve na týchto prostriedkoch z EÚ, čo finančné trhy budú musieť do svojich rizikových modelov a očakávaní skôr alebo neskôr započítať. Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií,“ dodáva Kočiš.

V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť, upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne.

• Zdieľať

• Tip na článok?

Viac o téme: 365.bank , Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ARDAL , Donald Trump , Európska centrálna banka ECB , finančný trh , Marián Kočiš , Ministerstvo financií SR MF , štátne dlhopisy , Tomáš Boháček , verejné financie