oPeniazoch.sk, ČTK
Zadlženie Európskej únie sa vlani v treťom štvrťroku ďalej znižovalo a kleslo na 82,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad a Eurostat. V Česku bol vývoj opačný a zadlženie sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšilo, podľa údajov Eurostatu dosiahlo 44,5 percenta výkonu ekonomiky. Štátny dlh bol v Česku rekordný.
Trend postupného poklesu zadlženia pokračoval aj v krajinách eurozóny. Tam zadlženie v treťom štvrťroku kleslo na 89,9 percenta z hodnoty 90,3 percenta o štvrťrok skôr. Medziročne je zadlženie nižšie ako v EÚ a v eurozóne, tak aj v Česku.
Štátny dlh sa ku koncu tretieho štvrťroka v absolútnych číslach zvýšil v EÚ nad 13,78 bilióna eur, zatiaľ čo pred rokom presiahol 13,20 bilióna eur. V Česku štátny dlh vzrástol na rekordných viac ako 3,21 bilióna korún. O rok skôr, teda na konci tretieho štvrťroka 2022, presiahol 2,98 bilióna korún.
Najvyššie zadlženie má aj naďalej Grécko
Najvyššie zadlženie má aj naďalej Grécko, ktoré je členom eurozóny a ktoré sa po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009 dostalo do takých vážnych problémov, že ich museli pred bankrotom zachraňovať ostatné členské krajiny eurozóny a finančné inštitúcie vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF). Zadlženie Grécka v minulom treťom štvrťroku predstavovalo 165,5 percenta HDP v porovnaní s hodnotou 167,1 percenta o štvrťrok skôr. Grécko svoje zadĺženie z vysokých hodnôt vytrvalo znižuje.
Veľmi silne zadlžené sú aj Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko, kde zadlženosť presahuje 100 percent HDP. Česká republika tak naďalej zostáva zadlžená výrazne menej, ako robí priemer EÚ. Najnižšie zadlženie malo na konci tretieho štvrťroka Estónsko, ako jediné v EÚ s hodnotou menej ako 20 percent výkonu ekonomiky, a ďalej Bulharsko, Luxembursko a Švédsko, kde zadlženie nepresahuje 30 percent HDP.
Fiškálne pravidlá Európskej únie známe ako Pakt stability a rastu vyžadujú, aby verejný dlh neprekročil 60 percent HDP a rozpočtové deficity tri percentá HDP. Brusel však pozastavil platnosť paktu v roku 2020 kvôli hospodárskym dopadom pandémie covidu-19. Jeho mimoriadne uvoľnenie potom predĺžil, najmä pre energetickú krízu čiastočne spôsobenú vojnou na Ukrajine.
