oPeniazoch.sk, Dominik Hapl, analytik Across Private Investments
Už sa začínalo zdať, že vidíme svetlo na konci tunela v podobe vrcholu úrokových sadzieb, avšak nové čísla inflácie boli sklamaním. Neklesali v súlade s očakávaniami, čo vytvára tlak na centrálne banky a rastie pravdepodobnosť toho, že úrokové sadzby pôjdu vyššie, ako si trhy ešte pred mesiacom mysleli.
Fed naznačil, že plánuje zvýšiť sadzby viac, ako trhy pôvodne očakávali. Akciové trhy obvykle reagujú negatívne, pretože to zvyšuje náklady na úvery a znižuje ziskovosť podnikov. Zvýšenie sadzieb má totiž vplyv na dva faktory, ktoré majú vplyv na ceny akcií:
- Zvýšené náklady na úvery – vyššie sadzby znamenajú, že podniky a jednotlivci budú mať vyššie náklady na úvery a hypotéky, čo môže viesť k nižšiemu spotrebnému výdaju a investíciám. To môže zasiahnuť zisky podnikov a spôsobiť pokles cien akcií.
- Znižovanie relatívnej hodnoty akcií – keď Fed zvyšuje sadzby, investori môžu presunúť svoje peniaze z akcií do iných investícií, napríklad do dlhopisov alebo bankových vkladov, ktoré ponúkajú vyššie výnosy. To môže viesť k poklesu dopytu po akciách a k zníženiu ich cien.
V prípade, že sa bude inflácia javiť rezistentná voči poklesu, Fed bude nútený v slovníku pritvrdiť, aby upravil očakávania trhu ešte viac. Treba ale zdôrazniť, že centrálna banka nemá v záujme poslať trhy nadol alebo príliš priškrtiť ekonomiku viac, než by bolo nutné pre zníženie inflácie. Akonáhle bude inflácia blízko k cieľu, od ďalšieho rastu sadzieb ustúpi. Veľmi podobný vývoj vidíme v prípade ECB.
Graf 1: Očakávaná úroková sadzba trhom v USA
Zdroj: Bloomberg
Graf 2: Očakávaná úroková sadzba trhom v Eurozóne
Zdroj: Bloomberg/Financial Times
Päť technologických gigantov má väčšiu trhovú hodnotu ako 145 ekonomík sveta
Technologickí giganti Apple, Alphabet (Google) Microsoft, Meta a Amazon – po novom nazývané aj skratkou MAMAA, majú kumulatívnu trhovú kapitalizáciu väčšiu, ako je kumulatívne HDP 145 najmenších krajín sveta (veľkosť ekonomík).
V preklade to znamená, že ak by MAMAA boli krajinou, bol by to štát s treťou najväčšou ekonomikou na svete s podielom na úrovni viac ako 7 % svetového HDP. Predbehli by ich iba USA s 25 % -ným podielom a Čína so 16,3 %. Veľkosť a sila týchto spoločností je naozaj spektakulárna. Dokazuje to aj ich schopnosť zaplatiť a priťahovať do svojich štruktúr najlepšie mozgy sveta. A v prípade, že sa na trhu objaví firma s výborným produktom, ktorý by do budúcna mohol byť potenciálnym konkurentom a odkrajovať z ich trhového podielu, do hry prichádza akvizícia, teda skúpenie menšej firmy za ponuku, ktorá sa rozbiehajúcej firme len veľmi ťažko odmieta.
Z top desať technologických akvizícií za posledné roky má hneď sedem na svedomí niekto zo spomínanej veľkej päťky technologických gigantov. Za zmienku stojí YouTube kúpený Googlom, dnešné Google Maps, ktoré boli predtým samostatnou aplikáciou inej firmy či Instagram, ktorý Meta kúpila za viac ako miliardu dolárov.
Aktuálne počúvame o rastúcej angažovanosti Microsoftu v spoločnosti OpenAI, ktorá vytvorila umelú inteligenciu ChatGPT. Microsoft do tejto spoločnosti zainvestoval miliardu dolárov už v roku 2019 a oznámil, že v najbližších rokoch preinvestuje ďalších 10 miliárd USD. Finančne silné a veľké firmy už ani nemusia samé vytvoriť najlepší produkt, pretože dnes si ho vedia na trhu kúpiť a povyberať ich ako „hrozienka z koláča“. Tým si dokážu na trhu držať svoju dominantnú pozíciu.
Čo prinesie nový týždeň?
Hlavným výsledkom budú dáta inflácie z eurozóny, od ktorej sa očakáva, že poklesne na 8,1 % z 8,6 %. V prípade, že by tomu tak nebolo, vytvorí to nový tlak na centrálnu banku. Následne uvidíme takzvané predstihové ukazovatele v podobe prieskumu PMI z Číny a ISM z USA. V zásade ide o veľmi podobné prieskumy, ktoré sa pýtajú manažérov a vedúcich pracovníkov v službách a priemysle na to, ako vidia vývoj domácej ekonomiky v najbližších šiestich mesiacov a aké sú ich očakávania.
