oPeniazoch.sk, Redakcia
Verejné financie majú na Slovensku momentálne od dlhodobej udržateľnosti poriadne ďaleko. Konštatuje to vo svojej Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2022 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Na nápravu by bolo potrebné zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky o miliardy eur.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa výrazne zhoršuje od prepuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol na základe odhadov z mája tohto roku 5,9 % hrubého domáceho produktu.
„To znamená, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo potrebné trvale zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky v objeme 7,6 miliardy eur,“ konštatuje rozpočtová rada.
Podiel dlhu na hrubom domácom produkte bol pritom v rokoch 2021 a 2022 nad najvyšším, teda piatym sankčným pásmom dlhovej brzdy. Ku koncu roka 2021 predstavoval 61 % výkonu ekonomiky, vlani to bolo podľa predbežných údajov 57,8 % hrubého domáceho produktu.
-
Kvóty na pohlavia v riadiacich funkciách majú byť u nás realitou: Dve známe firmy zrejme čakajú veľké rošády!
-
Vláda sa chce dostať k peniazom bežných ľudí: Musí to byť výhodné pre štát aj obyvateľov, tvrdí minister Kamenický!
-
Dobré správy pre majiteľov elektromobilov: Google prichádza s užitočnými novinkami!
„Keďže 24-mesačná výnimka z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona skončila 5. mája 2023, dosiahnutá výška dlhu za rok 2022 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi z prekročenia všetkých piatich sankčných pásiem dlhovej brzdy,“ píše rada.
Formálne plnenie sankcií
Upozorňuje pritom, že napriek tomuto alarmujúcemu stavu dochádza len k formálnemu plneniu sankcií s minimálnym vplyvom na zníženie dlhu verejnej správy. Samotná dlhová brzda bez výdavkových limitov totiž podľa šéfa RRZ Jána Tótha nezabezpečovala dostatočnú ochranu dlhodobého zdravia verejných financií. „Preto je modernizácia ústavného zákona vrátane zosúladenia sankcií dlhovej brzdy s nedávno prijatými výdavkovými limitmi kľúčová a nemala by sa odkladať,“ dodal.
K zlepšovaniu dlhodobej udržateľnosti by tak podľa rady mala prispieť aj efektívna implementácia výdavkových limitov. Faktom však je, že ani ich samotné plnenie v najbližších rokoch nepostačí na stabilizáciu dlhu v strednodobom horizonte. Preto by mala byť podľa rady konsolidácia verejných financií v najbližších rokoch ambicióznejšia než minimum, ktoré požaduje zákon.
