oPeniazoch.sk, TASR
Hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v 2. štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 1,5 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,3 % a medzikvartálne o 0,4 %. Vysoká inflácia naďalej výraznejšie znižovala hodnotu HDP v stálych cenách v porovnaní s jeho nominálnou hodnotou. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti v 2. štvrťroku tohto roku, ktorý zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počas druhého štvrťroka 2023 sa vytvoril HDP v bežných cenách v objeme 30,3 miliardy eur, čo predstavovalo medziročne nárast o 3,1 miliardy eur. Po prepočte do stálych cien HDP dosiahol 23,4 miliardy eur a medziročný rast v stálych cenách tak dosiahol 345 miliónov eur.
Rast slovenskej ekonomiky už nepodporovala spotreba, ale predovšetkým rast podnikových investícií v obstaraní stavieb a tiež výrazný prebytok v zahraničnom obchode, ku ktorému prispel vývoz automobilov.
Celková zamestnanosť v referenčnom období dosiahla 2,432 milióna osôb a medziročne sa zvýšila o 0,1 %. Po očistení o sezónne vplyvy počet zamestnaných v porovnaní s 2. štvrťrokom 2022 vzrástol o 0,2 % a medzikvartálne (v porovnaní s 1. štvrťrokom 2023) zostal na rovnakej úrovni.
Rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku potiahli najmä automobilky
Rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku 2023 potiahli najmä automobilky, naopak, brzdila ho spotreba domácností. Uviedol to analytik UniCredit Bank, Ľubomír Koršňák, v komentári k rýchlemu odhadu hrubého domáceho produktu (HDP) a zamestnanosti, ktorý zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
„Štruktúru rastu zverejní ŠÚ SR spolu so spresnenými údajmi až v úvode septembra. Už známe mesačné čísla z ekonomiky naznačujú, že ekonomiku potiahli predovšetkým domáce automobilky. Uvoľnenie úzkych hrdiel umožnilo reštart ich produkcie, ktorý pretrvával aj v druhom štvrťroku. Vyššia produkcia domáceho automobilového sektora pozitívne vplývala aj na bilanciu zahraničného obchodu. Na druhej strane, v spotrebne domácnosti sa čoraz viac prejavovali negatívne dosahy rekordne vysokej inflácie. Tá rast opäť nepodporovala, naopak, brzdila ho,“ spresnil Koršnák.
Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, by podľa neho mohlo jemne zoslabnúť a spomaliť tak aj rast slovenských exportov. Na druhej strane, nádejou slovenskej aj európskej ekonomiky by mohla byť znovu sa zobúdzajúca spotreba domácnosti.
„Slovenskú ekonomiku by v druhej polovici roka mali stále výdatne podporiť aj verejné investície. Vyššie verejné investície by mohli viac ako plne kompenzovať aj slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus a rastúce úrokové sadzby,“ poznamenal.
„V budúcom roku zatiaľ očakávame zrýchlenie ekonomického rastu smerom k 2 %. Výrazný vplyv na rast v budúcom roku však môžu mať výsledky parlamentných volieb, ktoré určia mieru i spôsob nevyhnutnej konsolidácie verejných financií,“ dodal analytik UniCredit Bank.
Recesia je nepravdepodobná
Po dvoch štvrťrokoch ekonomického rastu sa podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša možnosť (technickej) recesie v tomto roku javí ako veľmi nepravdepodobná, a to aj vzhľadom na očakávaný fiškálny stimul vo výške 5 miliárd eur z fondov EÚ (približne 5 % HDP). „Určujúcim faktorom naďalej bude schopnosť našej krajiny tieto zdroje efektívne a rýchlo absorbovať. Pre rok 2023 predpokladáme, že medziročný rast HDP bude celkovo na úrovni 1,5 %, čo v porovnaní s minulým rokom predstavuje mierny pokles,“ doplnil Kočiš.
„Pre 2. polrok 2023 predpokladáme zrýchlenie hospodárstva poháňané dočerpávaním eurofondov z obdobia rokov 2014 až 2020. Za júl vidíme v číslach plnenia štátneho rozpočtu už citeľný nárast ich čerpania, čo sa podobá priebehu silného roka 2015. Napriek slabej spotrebe tak očakávame, že eurofondy, investície a stavebníctvo by celoročný priemer rastu slovenského HDP mohli do konca roka vytiahnuť niekde k úrovni 1,8 %,“ uzavrel Michal Lehuta, makroekonóm VÚB.
ŠÚ SR v utorok v rýchlom odhade HDP a zamestnanosti informoval, že HDP v stálych cenách v 2. štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 1,5 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,3 % a medzikvartálne o 0,4 %.
