Počet Slovákov ohrozených chudobou aj v minulom roku narástol. Zvýšil sa aj podiel domácností, ktoré si nemôžu dovoliť udržiavať primerané teplo či čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Riziko chudoby je obzvlášť závažné v niektorých slovenských regiónoch.
Podiel osôb ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia v minulom roku narástol. Ohrozených bolo asi 890 tisíc Slovákov, čo predstavuje 16,5-percentný podiel z celkového počtu obyvateľstva. Ako uvádzajú analytici Slovenskej sporiteľne, na finančnú situáciu slovenských domácností vplývala najmä pandémia, energetická kríza či zvýšená inflácia. Rastu nedokázala zabrániť ani sociálna politika štátu, ktorá sa snaží ohrozeným skupinám pomáhať.
Slovensko je v rámci tohto ukazovateľa pod priemerom Európskej únie, ktorý je na úrovni 21,6 percenta. Suverénne najhoršie je na tom podľa údajov Eurostatu Bulharsko, v ktorom je ohrozených rizikom chudoby 32 percent obyvateľstva a Rumunsko kde hodnota prevyšuje 34 percent. Naopak najlepšie umiestnenie v rebríčku dosiahol náš západný sused. V Česku je chudobou ohrozených iba 11,8 percenta ľudí. Najlepšiu trojku dopĺňa Slovinsko (13 %) a Poľsko (16 %).
Asi nikoho neprekvapí, že najhoršie sú na tom regióny východného Slovenska a juhu stredného Slovenska. Práve tieto regióny majú nízky ekonomický výkon či vysokú mieru nezamestnanosti. Naopak najlepšie je na tom západ krajiny. Nerovnomerné rozdelenie ekonomického blahobytu bolo zachytené aj pri rôznych skupinách domácností.
„Spomedzi jednotlivých kategórií domácností sú najviac vystavené riziku chudoby predovšetkým dve z nich. Ide najmä o jednorodičov a mnohopočetné domácnosti. Prvá menovaná kategória zároveň zaznamenala najvýraznejší nárast rizika chudoby, až o takmer 14 percentuálnych bodov, oproti roku 2019,“ uvádza sa v správe Slovenskej sporiteľne.
Veľké rozdiely boli zaznamenané aj v jednotlivých vekových skupinách. Miera rizika chudoby s pribúdajúcim vekom výrazne klesá, aj preto sú najohrozenejšie vekové skupiny do 24 rokov a najmenej obyvatelia v dôchodkovom veku. K lepšej ekonomickej situácií dôchodcov prispieva aj valorizácia dôchodkov, pomocou ktorej sa vláda snaží reagovať na vysoký rast cien.
Ako vnímame svoju finančnú situáciu?
Tak ako mierne stúpol podiel osôb ohrozených rizikom chudoby, podobne sa zhoršilo aj vnímanie finančnej situácie Slovákov. Tá sa meria pomocou miery závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie. Jej hodnoty sa pritom medziročne zvýšili o 0,6 percentuálneho bodu a v roku 2022 tak dosiahla 6,3 percenta.
Zvýšil sa podiel domácností, ktoré majú problém s nedoplatkovými účtami (8 %), o jeden percentuálny bod sa zvýšil podiel domácností, ktorým finančná situácia nedovoľuje udržovať doma primerané teplo (7 %). Asi tretina domácností si počas roku nevie dovoliť ísť na týždennú dovolenku a viac ako štvrtina nevie čeliť neočakávaným výdavkom.
Slováci sú si rovní
Aj napriek miernemu rastu pracujúcej chudoby sú si Slováci viac-menej rovní. Na základe posledných dostupných dát spred pandémie Slovensko dokonca vykazuje najmenšiu mieru príjmovej nerovnosti spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Naopak najhoršie je na tom Bulharsko, u ktorého to môžeme pripísať najnižšej hodnote minimálnej mzdy v Európskej únií či regionálnym nerovnostiam v krajine.
Podľa analytikov Slovenskej sporiteľne sa však na príjmovú nerovnosť obyvateľstva krajiny nedá pozerať jednostranne. „Nutne však nemusí ísť o úplne žiaduci stav (príjmová rovnosť), keďže prosperujúcejšie ekonomiky majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti, keďže viac oceňujú snaživejších. Napriek tomu je potrebné myslieť aj na ohrozené skupiny obyvateľov, napríklad prostredníctvom vytvárania dostatočných príležitostí,“ uzatvára správa SLSP.
