Ruskému rubľu sa nedarí ani počas štvrtkového obchodovania. Prvýkrát sa po 15 mesiacoch dostal nad hranicu 100 rubľov za euro. Ruská mena čelí veľkému tlaku po tom, čo súkromná armáda Jevgenija Prigožina sobotu 24. júna uskutočnila pochod na Moskvu. Práve ten vyvolal otázky nad politickou stabilitou a vládou úradujúceho prezidenta Vladimira Putina.
Rubeľ k euru zaznamenal po vzbure Prigožina až 10 percentný pokles. Pod tlakom je však aj v párovom kurze voči americkému doláru. Pri oboch výmenných kurzoch je rubeľ momentálne na 15 mesačných minimách. Horšie na tom bol iba pri úplnom začiatku invázie na Ukrajine. Prudký pokles však má viacero dôvodov.
Ruskej mene sa totiž nedarí dlhodobo. Odborníci to pripisujú najmä výrazne zníženým príjmom z exportu ruských surovín a produktov. S tým súvisel aj výrazne nižší prebytok platobnej bilancie za prvý štvrťrok 2023 oproti poslednému kvartálu minulého roka. Ten bol v minulom roku ťahaný najmä vysoko nadpriemernými cenami energetických surovín. Rusko taktiež hospodári s výrazným schodkom štátneho rozpočtu.
Najrazantnejší pokles zaznamenal rubeľ však práve po júnovej vzbure Vagnerovcov vedených Jevgenijom Prigožinom, ktorý bol nespokojný s velením ruskej armády bojujúcej na Ukrajine. Vzbura vyvolala celosvetové ohlasy, ktoré naznačujú, že politická stabilita okolo Vladimira Putina, ktorý je v prezidentskom úrade už takmer celé štvrťstoročie, nemusí byť taká silná, ako sa mohlo zdať. Povstanie však skončilo skôr, ako sa začalo, čo pravdepodobne odvrátilo katastrofu.
Podľa viacerých analytikov by v prípade občianskej vojny zavládol na ruských finančných trhoch chaos. Povstanie však nepocítil iba trh devízový ale aj trh s ruskými akciami. Práve politická nestabilita odrádza investorov nakupovať akcie ruských spoločností. Otázkou tak ostáva kam sa až hodnota ruského rubľa prepadne.
Centrálna banka rubeľ zachraňovať neplánuje
O moc lepšie vyhliadky ruskej mene nedala ani šéfka miestnej centrálnej banky Elvira Nabiullinová. Tá podľa webu moscowtimes.ru vo štvrtok na finančnom kongrese vyhlásila, že centrálna banka sa zastaviť strhmlavý pád rubľa nijako nechystá. Plávajúci kurz ruskej meny je totiž podľa nej "dobrý pre ekonomiku" a umožňuje lepšie zvládnuť vonkajšie šoky a zmeny.
"Pre nás je prijateľný akýkoľvek kurz," cituje moscowtimes.ru Nabiullinovú. Ruská centrálna banka je pritom podľa nej pripravená intervenovať na devízovom trhu v prospech rubľa iba vtedy, ak by videli nejaké riziká finančnej stability. Tie aktuálne podľa nej neexistujú.
Guvernérka ruskej centrálnej banky zároveň odmietla spájať prudký pokles hodnoty meny s povstaním Vagnerovcov. Pozornosť by sa podľa nej nemala venovať "konšpiračným teóriám". Rubeľ podľa nej jednoducho trpí pre spomínaný prudký pokles zahraničnej obchodnej bilancie ekonomiky. Navyše, kúpnu silu rubľa podľa Nabiullinovej neurčuje jeho hodnota, ale miera inflácie.
Analytikov však vyjadrenia guvernérky ruskej centrálnej banky príliš nepresvedčili. Podľa odhadov investičného riaditeľa spoločnosti IC Loko - Invest Dmitrija Polevoja by totiž zhoršenie situácie s devízovými tokmi z exportu a importu mohlo zosunúť rubeľ maximálne na úroveň 80 až 85 rubľov za dolár. Všetko ostatné sú podľa neho skryté finančné toky lokálneho charakteru.
Rok 2022 plný zmien
Rubeľ zaznamenal vysokú volalitu aj počas minulého roka. Vo februári 2022 sa po začiatku invázie a uvalení západných sankcií, oproti najobchodovanejším svetovým menám prudko prepadol. Následne však ruská vláda a centrálna banka predstavila sériu opatrení, ktorými sa rubľu podarilo plne zotaviť.
Opatrenia zahŕňali zvýšenie úrokových sadzieb či kapitálové kontroly, vďaka ktorým bolo pre zahraničných investorov oveľa ťažie konvertovať zisky a príjmy z investícií do zahraničných mien. Ruskej mene výrazne dopomohli aj vysoké ceny energetických surovín. Za dovoz ruskej ropy či zemného plynu boli navyše niektoré západné krajiny nútené platiť práve v rubľoch. V poslednom štvrťroku sa začala hodnota rubľa opäť prepadať a klesá až dodnes.
