oPeniazoch.sk, Redakcia
Na sociálnych sieťach sa opäť šíria tvrdenia, že 20-ročné členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) krajine nič neprinieslo, či o tom, že za nízke platy na Slovensku môže Brusel. Rázne stanovisko k týmto tvrdeniam zaujalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, ktoré tvrdí, že sú nepravdivé.
Tvrdenie, že Brusel môže za nízke platy na Slovensku a za 20 rokov v únii sme krajiny západnej Európy stále nedobehli, označuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku za mýtus. Zároveň ponúka v rámci zverejnených informácií aj fakty, ktoré o tom majú svedčiť.
„EÚ nemá kompetencie priamo ovplyvňovať výšku platov a dôchodkov v členských krajinách. Od vstupu Slovenska do EÚ sa však minimálna aj priemerná mzda niekoľkonásobne zvýšili. Platy a dôchodky závisia od ekonomiky štátu,“ pripomína Zastúpenie EK na Slovensku.
Zároveň dodáva, že rozdiely v platoch medzi rôznymi krajinami sú spôsobené rôznymi faktormi, ako je úroveň hospodárskej konkurencieschopnosti (ak je krajina konkurencieschopnejšia a jej ekonomika silnejšia, môže to mať vplyv na výšku miezd v porovnaní s menej konkurencieschopnou krajinou), produktivita práce, úroveň vzdelania, zručnosti a skúsenosti pracovníkov či stav trhu práce (nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitom odvetví môže viesť k vyšším mzdám v tomto odvetví).
Karty majú v rukách aj politici
Vnútropolitické rozhodnutia týkajúce sa daňového systému či systému sociálneho zabezpečenia tiež ovplyvňujú výšku platov. Všetky tieto faktory sú prepojené a ovplyvňujú platové rozdiely, či pracovné podmienky v jednotlivých krajinách. „Slovenská republika napríklad tiež nedokáže zabezpečiť rovnaké platy naprieč regiónmi Slovenska, predstavme si teda, aké náročné musí byť dosiahnuť rovnaké platy v celej EÚ,“ dodávajú euroúradníci.
Má podľa vás členstvo Slovenska v Európskej únii pozitívny dopad na životnú úroveň ľudí?
EÚ sa snaží zvyšovať životnú úroveň občanov prostredníctvom hospodárskeho rastu v celej únii využívaním eurofondov a iných finančných zdrojov určených pre členské štáty. Slovensko je od svojho vstupu do EÚ čistým prijímateľom týchto prostriedkov, teda prijíma viac peňazí z rozpočtu EÚ, než do neho prispieva. V rokoch 2004 až 2022 dostalo Slovensko viac ako 36 miliárd z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur. Štatistiky Ministerstva financií SR potvrdzujú, že Slovensko v rokoch 2004 do 2020 vždy získalo viac peňazí z rozpočtu EÚ, než doňho prispelo.
Plán obnovy a odolnosti umožňuje členským štátom taktiež čerpať úvery a granty na podporu reforiem a investícií v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, efektívny štát, digitalizácia, veda, výskum a inovácie.
Členstvo v EÚ Slovensku nič neprinieslo?
Aj toto tvrdenie označuje Zastúpenie EK na Slovensku za mýtus. Byť členským štátom Európskej únie totiž prináša obyvateľom Slovenska mnoho príležitostí a výhod. Hoci Slovensko za posledných 20 rokov celkom nedobehlo krajiny západnej Európy, ide o dlhodobý proces. „Nemožno však poprieť, že za toto obdobie na Slovensku výrazne zlepšila životná úroveň, zvýšila sa minimálna mzda, Slovensko patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky, získava eurofondy a nezamestnanosť sa znížila z rekordne vysokej úrovne pred vstupom do EÚ Slovenskí občania získali prístup na pracovný a obchodný trh EÚ,“ dodávajú euroúradníci.
Od vstupu Slovenska do EÚ prispeli európske investície k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvorili veľkú časť verejných investícií v krajine (80 percent). Naše členstvo v EÚ prispieva k HDP viac ako 15 percent, čo podľa štúdie Národnej banky Slovenska predstavuje dodatočný príjem 4000 eur na obyvateľa v priebehu piatich rokov. Čísla však podľa zastúpenia EK neodrážajú nemateriálne výhody členstva, ako výhody jednotného trhu, voľný pohyb osôb, tovarov a služieb a mnohé iné príležitosti.
