Koniec hypotekárneho boomu? Nová generácia mladých Európanov je na ceste k životu bez vysokých dlhov!

Jakub Gregor

Téma dostupnosti vlastného bývania medzi mladými nie je horúcou iba na Slovensku ale takmer v celej Európskej únii. Aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností zo svojich historických maxím o niečo poklesli, o to viac predražujú kúpu vlastného bývania vyššie úroky na hypotekárnych úveroch. Pre mnohých mladých je tak jedinou možnosťou získania nehnuteľnosti hypotéka so splatnosťou 25 či 30 rokov. Bude však tento trend prítomný aj v budúcnosti?

Ako naznačujú výsledky štúdie profesora ekonómie Geoffreya Ditta, na budúci dopyt po hypotékach bude zrejme vplývať viacero faktorov, ktoré by najmä u mladšej generácie mohli spôsobiť mierny odklon od zadlžovania sa pomocou úveru na bývanie. Jedným z hlavných vplyvov by mala byť meniaca sa demografická krivka v jednotlivých európskych krajinách. Nepopierateľným faktom totiž je, že priemerná európska pôrodnosť na úrovni 1,53 dieťaťa na ženu je jedna z najnižších na celom svete.

Ak sa k tomu pridá vysoká koncentrácia vlastníctva nehnuteľností u starnúcej generácie takzvaného povojnového baby boomu v rokoch 1946 až 1964 (v prípade Slovenska najmä 70. roky 20. storočia – Husákove deti), v budúcnosti by to jednoducho mohlo znamenať, že čoraz menej mladých ľudí by zdedilo väčší počet nehnuteľností ako kedykoľvek predtým. Práve tento meniaci sa kurz by tak mohol generáciu Z (ľudia narodení po roku 2000) oslobodiť od nutnosti viazania sa hypotékou, informuje portál theconversation.com.

Hypotéky sú pre mladých strašiakom

Ďalším nemenej dôležitým faktorom je aj (ne)atraktivita hypoték. Pre mladšie ročníky s horšou finančnou situáciou môže byť veľkým problémom získanie hypotéky, keďže na poskytnutie úveru na bývanie vyžaduje banka stabilný príjem a zamestnanie, určitú finančnú rezervu či nemalý počiatočný vklad. Splnením týchto podmienok to však ani zďaleka nekončí a splácanie hypotéky je beh na dlhú trať s priemernou dĺžkou splatnosti 25 rokov.

Dlhá viazanosť, meniace sa trendy na trhu práce, stagnujúce reálne mzdy v spojení s aktuálne vysokými úrokovými sadzbami navyše ešte o niečo viac znižujú príťažlivosť hypoték. Pokles nových úverov na bývanie naprieč celou Európou tak nie je žiadnym prekvapením. Zdá sa však, že tento trend nie je iba krátkodobého charakteru ale prejaviť by sa mal aj v dlhodobom horizonte a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Priemerný vek nadobudnutia nehnuteľnosti v Európskej únii sa aktuálne pohybuje na úrovni 34 rokov. Ak k tomu pripočítame 25 rokov splácania hypotéky, záväzkov sa priemerne zbavíme až v 59 rokoch, čo znamená, že pomerne veľkú časť svojho aktívneho života strávime splácaním úveru na bývanie. To môže byť v dnešnej rýchlo meniacej sa dobe pre mnohých mladých neprijateľné.

Na juhu sú už zmeny viditeľné

Ak by sme chceli posúdiť vzťah medzi nárastom zdedených nehnuteľností a ochotou vziať si hypotéku, vhodným príkladom je Španielsko. Krajina z Pyrenejského polostrova dosahuje nadpriemernú očakávanú dĺžku života ako aj vysokú mieru vlastníctva nehnuteľností. Priemerný Španiel si však prvýkrát kúpi nehnuteľnosť až vo svojich 41 rokoch a dedí už v 51 rokoch.

Počet dedičských konaní je pritom rekordne vysoký a medzi rokmi 2021 a 2022 sa počet zdedených španielskych nehnuteľností zvýšil o 3,7 percenta, pričom mesačne sa z generácie na generáciu prevedie viac ako 17 800 domov či bytov. Priemerný obyvateľ Španielska tak pri 10 ročnom odstupe medzi prvotným podpisom hypotéky a koncom dedičského konania môže vidieť čoraz menší úžitok medzi skorším vlastníctvom nehnuteľnosti a viazaním sa na hypotéku, ktorá so sebou prináša potencionálne riziká.

Radi testujete svoje vedomosti?
Vyskúšajte niektorý z našich kvízov na tejto stránke!

Pokračujúci rastúci trend dedičstva nehnuteľností navyše nevykazuje akékoľvek známky spomalenia a je dokonca natoľko veľký, aby v budúcnosti dlhodobo znižoval dopyt po hypotékach, myslí si profesor Ditta. Treba však podotknúť, že priemerná hodnota dedičstva sa pre jednotlivé krajiny značne líši, rovnako ako aj vek odchodu z rodičovského domu. Zatiaľ čo Španieli, Taliani či Gréci odchádzajú až krátko po svojej tridsiatke, na opačnej strane stoja Fíni, ktorí sa v priemere osamostatnia už 21,4 rokoch.

Rýchlejšie osamostatnenie ≠ viac nových hypoték

Ani vyššia nezávislosť sa však prekvapivo neprejavuje na počte nových hypoték a väčšina Európy zaznamenala v posledných rokoch výrazný pokles nových úverov na bývanie. Priam neuveriteľný pokles si pripísalo Španielsko, kde sa od roku 2007 po rok 2023 znížil objem nových hypoték o 62,5 percenta. Podobne prudký prepad zaznamenalo aj Francúzsko či Belgicko, kde sa medzi rokmi 2021 a 2022 znížil počet nových hypotekárnych úverov o 47,5 percenta, respektíve 33,8 percenta.

Hoci sa tak generácia Z bude musieť vysporiadať s množstvom zmien na trhu práce či zabezpečením stabilných pracovných zmlúv, bývanie by pre ňu v budúcnosti pravdepodobne nemalo byť spojené iba s dlhými a drahými hypotekárnymi úvermi.

• Zdieľať

• Tip na článok?

Viac o téme: bývanie , dedičstvo , demografia , Európa , Európska únia EÚ , generácia Z , hypotéka , nehnuteľnosti , splatnosť , úrokové sadzby