oPeniazoch.sk, ČTK
Hlavným makroekonomickým problémom Česka je prehlbujúci sa štrukturálny deficit štátneho rozpočtu daný rastom povinných výdavkov a tiež nárast zadlžovania. Domáca inflácia, ktorá je piatou najvyššou v EÚ, výrazne znižuje životnú úroveň obyvateľov. Valorizácia dôchodkov je v čase dvojcifernej inflácie časovanou rozpočtovou bombou.
Bez reforiem dôchodkového, zdravotného aj sociálneho systému je stabilizácia verejných financií nemožná. Uviedol to prezident Najvyššieho kontrolného úradu Miloslav Kala vo výročnej správe úradu za minulý rok. Úrad správu zverejnil dnes. Výrazné úspory možno podľa úradu nájsť v systéme dotácií, ktorý je podľa neho nadmerný a neriaditeľný.
Prezident NKÚ pripúšťa, že ekonomickú kondíciu Česka vlani ovplyvnila vojna na Ukrajine a jej dopady. Väčšina nedostatkov, na ktoré úrad vo svojej správe poukazuje, však podľa neho s vojnou nijako nesúvisí alebo len veľmi okrajovo.
Podľa ministerstva financií (MF) POUKAZUJE NKÚ na podobné problémy ako Národná rozpočtová rada alebo Národná ekonomická rada vlády (NERV). MF zdôraznilo, že množstvo problémov má štrukturálny charakter a nedá sa vyriešiť z roka na rok.
Pripomenulo však, že vláda sa zaviazala problémy riešiť
„Ide najmä o nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií, ktorá by podľa MF mala od budúceho roka znížiť tempo zadlžovania najmenej o 70 miliárd korún, zefektívnenie poskytovania národných dotácií, revíziu programov štátu a digitalizáciu jeho správy. Pre nadchádzajúce roky sú však kľúčové tiež zmeny v zdravotnom, sociálnom a dôchodkovom systéme, ktoré musia zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť pre súčasné a budúce generácie, „oznámilo MF na otázku ČTK.
Premiér Petr Fiala (ODS) už minulý štvrtok povedal, že vláda chce znižovať štrukturálny deficit o jedno percento hrubého domáceho produktu, teda zhruba 70 miliárd korún ročne. Vláde sa tiež podarilo v parlamente presadiť zákon, ktorý znižuje tohtoročné júnové zvýšenie dôchodkov, čo má priniesť úspory aj do budúcich rokov. Vládna koalícia pracuje aj na príprave dôchodkovej reformy.
Verejné financie vlani skončili so schodkom 3,6 percenta HDP
Štátny dlh sa vlani zvýšil na 44,6 percenta HDP zo 42 percent v roku 2021, miera zadlženia je tak najvyššia od vzniku Česka. Pre tento rok ministerstvo očakáva deficit verejných financií 4,2 percenta HDP a zvýšenie dlhu na 45,8 percenta HDP.
NKÚ uvádza, že tempo rastu štátneho dlhu bolo v európskom porovnaní v roku 2022 tretie najvyššie. Výdavky štátneho rozpočtu za posledných päť rokov vzrástli podľa NKÚ o 705 miliárd korún, ale príjmy sa navýšili iba o 351 miliárd. V roku 2016 kryli príjmy 102 percent výdavkov, ale v roku 2021 kryli už len 89 percent. „Vo výsledku tak Česká republika zostáva jednou z najrýchlejšie sa zadlžujúcich krajín v Európskej únii a tento trend ohrozuje stabilitu verejných financií,“ stojí vo výročnej správe.
Z trhu na dotačnú ekonomiku
Kala uvádza, že významné úspory výdavkov je možné nájsť v dotačnom systéme. „Skutočný zmysel dotácií nahradil formalizmus, čerpanie je nadradené zmysluplnosti a potenciálnym prínosom dotácií. Systém stoviek dotačných titulov, v rámci ktorých sa rozdeľujú stovky miliárd korún, sa stal neriaditeľným, „varuje prezident NKÚ. „Prešli sme z trhu na dotačnú ekonomiku,“ povedal Kala ČTK.
Vo výročnej správe poukazuje na to, že len samotná obsluha tohto systému vyžaduje veľa ľudí aj peňazí. „Myšlienka, že by bolo možné v zavedenom systéme znížiť počet štátnych úradníkov, je úplne nerealizovateľná,“ dodáva. Štát by mal podľa neho prehodnotiť, či dotačné politiky prinášajú sľubované výsledky.
„Imperatívom dotačných politík sa stalo čerpanie prostriedkov samo o sebe, namiesto sústredenia sa na to, čo tieto peniaze reálne prinášajú,“ varuje úrad. Uvádza, že podľa výsledkov kontrol niektoré rezorty vynakladali peniaze úplne opačným smerom, ako ktorý si pôvodne stanovili. Týkalo sa to napríklad poľnohospodárstva alebo životného prostredia.
Úrad vo svojej správe uvádza okrem iného, že od roku 2017 rastie počet zamestnancov štátu ročne zhruba o 10 000 ľudí. Celkové peniaze na ich platy a ostatné platby rastú v priemere zhruba o 20 miliárd za rok. V správe tiež stojí, že elektronizácia verejnej správy postupuje pomaly a neprináša očakávané výsledky.
Najvyšší kontrolný úrad je nezávislá ústavná inštitúcia, ktorá má za úlohu kontrolovať hospodárenie s peniazmi a majetkom štátu. Úrad vlani uskutočnil 33 kontrol, skontroloval 167 inštitúcií a peniaze i majetok štátu v objeme 167 miliárd korún. Tento rok plánuje 32 kontrol.
