Už vo štvrtok 14. septembra čaká Európsku centrálnu banku najbližšie zasadnutie, na ktorom sa bude rozhodovať o ďalšom vývoji menovej politiky eurozóny. Zatiaľ čo od leta minulého roka sa dali predpovedať predchádzajúce rozhodnutia takmer s chirurgickou presnosťou, výsledok najbližšieho stretnutia je viac ako neistý. Bude tak zvyšovanie úrokových sadzieb pokračovať alebo sa po viac ako roku dočkáme prvej pauzy?
Odpoveď na túto otázku nepozná asi nikto, no v jednej veci sa zhodujú všetci predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB). Dosiahnutie dvojpercentného inflačného cieľa do konca roka 2025 ostáva prioritou. Aj napriek tomu, že inflácia v eurozóne klesá, júlové tempo medziročného rastu spotrebiteľských cien na úrovni 5,3 percenta stále prevyšuje dlhodobý cieľ ECB viac ako dvojnásobne. Opätovné zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby z aktuálnej úrovne 4,25 percenta o ďalších 0,25 percentuálneho bodu tak nie je vôbec vylúčené.
Rozhodnutie ECB však nebude také jednostranné ako by sa mohlo zdať. Centrálna banka eurozóny totiž musí dosiahnuť dvojpercentný cieľ bez prílišného zásahu do ekonomiky či finančnej stability jednotlivých krajín. Na reštriktívne opatrenia už pritom doplatila najsilnejšia ekonomika eurozóny, keď sa do recesie dostalo Nemecko, ktoré ako silný obchodný partner môže stiahnuť aj ďalšie krajiny.
Aktuálny člen Výkonnej rady ECB Fabio Panetta, ktorý sa v novembri stane guvernérom talianskej národnej banky, preto vyzýva na ukončenie cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Argumentuje najmä údajmi, podľa ktorých sa júlová ekonomická aktivita v sektore služieb prepadla viac ako sa očakávalo, rovnako ako aj výraznejším poklesom aktivity vo výrobnom sektore. To môže mať podľa viacerých odborníkov za následok prepad výkonnosti v celom súkromnom sektore Európskej únie.
Sú opatrenia Európskej centrálnej banky na skrotenie vysokej inflácie dostatočné?
Svoj pohľad do problematiky vo svojom poslednom komentári priniesol aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, podľa ktorého by bolo ešte jedno zvýšenie sadzieb potrebné. "Jedna možnosť je dať si v septembri pauzu a ak to bude potrebné, a ja si dnes myslím, že potrebné to bude, doručiť (dúfajme už finálne) zvýšenie o 25 bázických bodov neskôr v októbri alebo decembri. Druhá možnosť, ktorá mi je bližšia a dáva mi viac zmysel, je doručiť tú 25-ku budúci týždeň a nadýchnuť sa. Považujem to za priamočiarejšie a efektívnejšie riešenie," napísal Kažimír počas minulého týždňa.
Bude tak zaujímavé sledovať aké rozhodnutie si pre nás predstavitelia ECB pripravia a ako bude ekonomika eurozóny reagovať. Výška úrokových sadzieb totiž ovplyvňuje každodenný život od úrovne cien v obchodoch, cez splátky úverov až po investičný apetít podnikov. Na ich znižovanie však môžeme počas tohto roku takmer istotne zabudnúť.
Za oceánom je situácia o niečo jasnejšia
Zatiaľ čo šance na zvyšovanie základných úrokových sadzieb ECB pripomínajú hod mincou, kroky amerického Federálneho rezervného systému sa dajú predpovedať o niečo istejšie. Na budúcotýždňovom stretnutí Fed s najväčšou pravdepodobnosťou nechá základné úrokové sadzby na aktuálnej úrovni 5,25 až 5,5 percenta a tak júlové zvýšenie o 25 bázických bodov zostane nateraz posledné.
Ak sa tak naozaj stane a Fed ponechá sadzby na doterajšej úrovni, otvára sa otázka, čo môžeme očakávať od ďalších stretnutí, ktoré sú naplánované na 1. novembra a 13. december. Podľa posledných projekcií z júna totiž Fed počas tohto roku očakával ešte 2 navýšenia, z ktorých jedno júlové máme už za sebou. Viac by sme sa však mohli dozvedieť z aktualizovaného Súhrnu ekonomických prognóz. Ten bude zverejnený rovnako ako rozhodnutie o vývoji menovej politiky 20. septembra.
Aj napriek odhadom finančných analytikov či samotného Fedu bude ďalšie smerovanie určovať najmä ukazovateľ vývoju inflácie. Zatiaľ čo celková inflácia z minuloročných maxím klesla pomerne výrazne, jadrová inflácia, ktorá je oslobodená od cien potravín a energií, klesá aj v USA o niečo pomalšie ako by si hlavní predstavitelia Fedu predstavovali. Najbližšieho zverejnenia dát amerického indexu spotrebiteľských cien by sme sa však mali dočkať už v stredu 13. septembra.
