Naplní nová daň len štátnu kasu, alebo ide o reálny boj s obezitou? Analytik dáva jasnú odpoveď!

, Redakcia

Súčasný návrh zákona o zdanení sladených nápojov predstavuje ďalší krok v boji proti zvyšujúcemu sa deficitu, avšak s vedľajším cieľom v boji proti obezite a následnému zníženiu zdravotných výdavkov. Bude nová daň viesť k zníženiu miery obezity? Na možné dopady dane na sladené nápoje sa pozrel analytik XTB Marek Nemky.

Ministerstvo financií navrhuje zdaniť nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami o 15 centov za liter, pričom je nepodstatné, aké množstvo cukru sa v týchto nápojoch nachádza. Nad rámec plánuje zdaniť energetické nápoje obsahujúce viac ako 150 mg/l kofeínu sadzbou 30 centov za liter, taktiež zdaniť tekuté koncentráty, ako napríklad sirupy, sadzbou 1,05 eura/l a taktiež tuhé koncentráty s pridaným cukrom alebo sladidlom, ako napríklad proteíny, šumienky, kakaové prášky a iné sadzbou 4,3 eura/l.

Analytik XTB Marek Nemky upozorňuje, že dáta z OECD poukazujú na prítomnosť obezity vo vyššej miere práve u žien s nižším stupňom vzdelania, pričom pri vyšších stupňoch vzdelania sa u žien miera obezity znižuje. „Známa je samozrejme taktiež korelácia medzi stupňom vzdelania a platom, čo implikuje, že dosah dane bude vyšší práve u žien s nižším príjmom. U mužov však nevidíme významný rozdiel miery obezity v závislosti od stupňa vzdelania,“ dodáva Nemky.

Štúdie však podľa analytika potvrdzujú hypotézu, že dopad dane zo sladených nápojov je relatívne vyšší práve u spotrebiteľov v horšej socio-ekonomickej pozícií. Z tohto dôvodu sa daň zo sladených nápojov rozhodol zrušiť napríklad Izrael v roku 2023, keďže to malo negatívny dopad práve na nízkopríjmové obyvateľstvo.

V súčasnosti je návrh zákona napísaný práve tak, že daň bude uvalená tiež na športové izotonické nápoje, na proteíny a gainery v prášku alebo proteínové nápoje, čím štát trestá ľudí za to, že športujú. „Navyše, športovci majú zvýšený kalorický príjem z dôvodu vysokého kalorického výdaju, čo znamená, že v prípade stabilného pomeru spotreby nápojov a práškov na celkovom kalorickom príjme to opäť bude mať zvýšený dopad práve na športovcov,“ upozorňuje Nemky.

Pri minuloročnej spotrebe by daň predstavovala príjem do štátnej kasy vo výške viac ako 87 miliónov eur, pričom dáta o spotrebe tuhých koncentrátov nie sú k dispozícií. Avšak trendy o spotrebe sú v súčasnosti negatívne aj bez nastolenej dane, čo by znamenalo, že vybraná daň by bola o niečo nižšia. Negatívne by k výberu daní podľa Mareka Nemkyho prispelo aj nákupné cestovanie do zahraničia, keďže takáto forma dane zatiaľ nie je zavedená v Česku alebo v Rakúsku. Navyše daň v Maďarsku je podstatne nižšia, zatiaľ čo daň v Poľsku je nižšia len mierne.

Prispeje podľa vás nová daň k zníženiu miery obezity na Slovensku?

Cestovanie za nákupmi do zahraničia môže v tomto prípade predstavovať veľký problém, keďže podobnú situáciu sme videli napríklad v Nórsku, ktoré takúto formu dane v roku 2021 zrušilo, keďže ľudia začali chodiť nakupovať práve do Švédska, a ušlé príjmy z dane z pridanej hodnoty (DPH) tak spôsobili, že daň zo sladených nápojov sa stala neefektívnou. V súčasnosti je však takmer nemožné vyčísliť, akú stratu na DPH by to predstavovalo pre Slovensko, avšak táto daň rozhodne prispeje ku častejším cezhraničným nákupom Slovákov.

Takáto forma dane nie je cudzia ani v zahraničí, a to nemusíme chodiť až tak ďaleko. Naši susedia, ako je napríklad Poľsko, pristúpili k dani progresívne v závislosti od množstva cukru v nápoji. Základný poplatok pritom predstavuje 0,5 zlotých (0,12 eura) za liter, ktorý sa následne zvyšuje o 0,05 zlotých (0,012 eura) za každý gram cukru nad 5 gramov/100ml. Deviatimi desatinami (0,21 eura) taktiež pokutujú drinky s obsahom kofeínu a taurínu. Maďarsko k tomu pristúpilo podobne, pričom pokutuje nápoje od 8 g/100 ml 15 forintami (0,039 eura), pričom 240 forintami (0,62 eura) pokutuje koncentrované sirupy a 50 (0,13 eura) forintami energetické nápoje s obsahom metylxantínu. Podobné formy dane môžeme vidieť naprieč Európskou úniou a to v Portugalsku, Francúzsku, Írsku, Belgicku, Fínsku, Lotyšsku, Chorvátsku alebo Holandsku.

Prax dáva nejednoznačnú odpoveď

Analytik XTB však pripomína, že tieto opatrenia neboli také efektívne, keďže v EÚ pri popredných krajinách, ktoré ako prvé zaviedli túto daň ako Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Fínsko sa nepreukázalo, že zavedenie dane vedie ku zníženiu obezity. „Keď sa pozrieme na dáta o obezite od roku 2014-2019, tak zatiaľ čo zvýšenie podielu populácie s nadváhou v EÚ, Nórsku, UK, Srbsku, Turecku a na Islande predstavovalo v priemere 2,44 p.b., tak iba u dvoch krajín zo štyroch, ktoré zaviedli daň, sme videli zlepšenie situácie oproti priemeru, a to u Belgicka a Francúzska, kde bola zmena miery obezity o +0,9 p.b. a o -0,1 p.b., zatiaľ čo u Maďarska a Fínska došlo ku zvýšeniu miery obezity výrazne nad priemer a to o 4,4 a o 4,2 p.b.,“ dodáva Nemky.

Podľa analytika tak nemôžeme rozhodnúť, že nastolenie dane bude viesť k zníženiu miery obezity, keďže zníženie kalorického príjmu zo sladených nápojov neznamená zníženie celkového kalorického príjmu. Taktiež existuje množstvo alternatív ako si znížený príjem sladených vôd zvýšiť iným príjmom. Navyše konzumentmi sladených vôd nie sú iba ľudia s nadváhou, ale taktiež aj bežní občania, ktorý sú podľa Nemkyho citlivejší na cenu sladených nápojov a sú to práve oni, ktorí pri zvýšení ceny obmedzia spotrebu.

Zníženú spotrebu sladených nápojov sme videli aj na Slovensku, keď nám spotreba sladených nápojov podľa ŠÚ SR od roku 2010 do roku 2020 poklesla až o 27 %, avšak miera obezity od roku 2010 do roku 2020 vzrástla o 0,6 p.b. z 18,4 % na 19 %. Z dát tak vyplýva, že obezita nie je taký jednoduchý problém, ktorý je spôsobený práve a len sladenými nápojmi.

Pomôže si len štátna kasa?

A aké sú teda očakávania od novej dane? V súčasnosti podľa Mareka Nemkyho nie je potvrdené, že by zníženie spotreby sladených nápojov prispievalo k zníženiu obezity, čo znamená, že takáto navrhnutá daň bude predstavovať iba ďalší príjem do štátnej kasy. Navyše je to forma regresívnej dane, teda najviac zasiahne nízkopríjmových spotrebiteľov.

„Dane taktiež nie sú viazané na predmetný účel, teda vybrané peniaze nemajú byť určené na aktívny boj proti obezite a navyše zákon nemá stanovené jasné ciele, ako napríklad zníženie miery obezity o 1 p.b., čo zníži náklady na zdravotníctvo o X mil. eur. behom piatich rokov, ktoré by pri nesplnení znamenalo neefektivitu dane a jej následné zrušenie,“ uzatvára analytik XTB.

Viac o téme: analytik , daň zo sladených nápojov , dane , Marek Nemky , Ministerstvo financií SR MF , nákupné správanie , obezita , XTB

Súvisiace články

Aktuálne správy