oPeniazoch.sk, Redakcia
Rýchly rast cien v roku 2022 a aj v tom minulom potrápil nejednu domácnosť a obzvlášť dôchodcov. Mimoriadna valorizácia dôchodkov v polovici minulého roka však pomohla a kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa už pred koncom roka vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej už na kompenzáciu inflácie nebolo potrebné prijímať ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia.
Automatická valorizácia chráni kúpnu silu „štandardných“ dôchodkov. Na rast cenovej hladiny však podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) reaguje s oneskorením, a preto v prípade inflačného šoku spôsobuje dočasný pokles kúpyschopnosti týchto príjmov.
Takáto situácia nastala od začiatku roku 2022, a to aj napriek prijatiu opatrení na zmiernenie vplyvu inflácie na dôchodky. Napríklad v podobe mimoriadneho 14. dôchodku či rodičovského dôchodku. Priemerná kúpna sila dôchodkov na obdobie asi jedného roka tak poklesla približne o 9 percent v porovnaní s prvým polrokom 2021.
„Tento dočasný problém sa podarilo systematicky vyriešiť zavedením mimoriadnej valorizácie v polovici roka 2023. Tá by mala pomôcť ochrániť dôchodky aj v prípade budúcich inflačných šokov a zabrániť opakovaniu podobnej situácie,“ dodáva rozpočtová rada na sociálnej sieti.
Vlani v decembri sa však vláda rozhodla vyplatiť mimoriadny príplatok vo výške 300 eur, a od roku 2024 plánuje schváliť nový 13. dôchodok, čím by sa priemerná kúpna sila dôchodkov trvale zvýšila o takmer 7 percent nad úroveň pred inflačným šokom.
Zaznamenali ste vo svojom okolí priaznivý vývoj dôchodkov v porovnaní s cenami?
„To však znamená trvalé dodatočné výdavky na ľudí v starobnom a predčasnom dôchodku vo výške približne 700 miliónov eur ročne z verejných financií,“ upozorňuje RRZ.
Pri aktuálnom klesajúcom trende inflácie znamená oneskorená valorizácia to, že štandardné dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny. Podľa súčasných prognóz by preto celkový príjem dôchodcov mal prevyšovať infláciu o 6 až 8 percent.
Plošné a drahé opatrenia by mali byť dôsledne zvážené
Ide pritom o nákladné opatrenia, ktoré zaťažia verejné financie, a to by mala vláda zvážiť. „Vzhľadom na zlý stav verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by vláda mala byť prirodzene opatrná pri prijímaní plošných, drahých a trvalých opatrení bez reálneho finančného krytia, špeciálne, ak tieto opatrenia nemajú jasne deklarovaný reálny cieľ, ktorý riešia,“ pripomína rozpočtová rada.
Ochrana pred infláciou bola pritom podľa rozpočtovej rady v legislatívnom opatrení zvýšenia 13. dôchodku spomenutá ako hlavný dôvod potreby jeho náhleho navýšenia záverom minulého roka.
„Podľa grafu však tento cieľ mal byť z pohľadu celkového objemu zdrojov určených pre ľudí v dôchodkovom veku úspešne dosiahnutý aj bez tohto opatrenia vďaka mimoriadnej valorizácii z leta minulého roka,“ upozorňuje RRZ.
Člen rozpočtovej rady Martin Šuster pripomína, že dnes už riadne valorizačné mechanizmy dotiahli dôchodky na úroveň, ktorá plne zodpovedá kumulovanej inflácii. Popri tom sme však zachovali aj tie nesystémové prvky navyše – trináste dôchodky, rodičovský bonus, či mimoriadne príplatky.
„Nehovorím, že je nesprávne mať štedrejšie dôchodky. Ak si naša spoločnosť želá zlepšiť životnú úroveň dôchodcov, fajn. Len sa snažme argumentovať férovo. Inflácia dnes už nie je férovým argumentom na zvyšovanie či zavádzanie nových dôchodkových dávok,“ dodáva na sociálnej sieti Šuster.
Jednota dôchodcov hovorí o dezinformačnej kampani
Na zverejnené údaje rozpočtovej rady zareagovala Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS). Tá podľa stanoviska zverejneného agentúrou TASR vyzýva vedenie RRZ, aby neviedli dezinformačnú kampaň proti seniorom.
RRZ totiž podľa dôchodcov útočí na seniorov a podnecuje na medzigeneračné spory v spoločnosti. Vytvára dojem, že seniori majú dostatok peňazí a neoprávnene chcú viac. Je to podľa JDS politická objednávka opozície na vyvolávanie nenávisti voči seniorom.
JDS uviedla, že šéf RRZ poberá mesačne viac ako 10000 eur. „Otázne je, či by vláda skôr nemala pristúpiť aj ku škrtom platov ľudí, ktorí poberajú viac ako 10000 eur mesačne a kritizujú dôchodcov za 600-eurový priemerný dôchodok, ktorý poberá viac ako 600 000 seniorov,“ uviedla podľa TASR Jednota dôchodcov na Slovensku.
Problémom má byť expremiér Ódor
Dôchodcovia sa vyjadrili, že bývalý premiér Ľudovít Ódor bol dlhodobo súčasťou RRZ. Ústavný zákon ale podľa nich hovorí o nezávislosti a politicky exponované osoby by nemali pôsobiť v takejto organizácii. Otázne je podľa JDS, či v tomto prípade nebol porušený zákon.
„Uvidíme, aké informácie dostaneme, každopádne chceme následne požiadať Výbor Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet o kontrolu týchto údajov, prípadne či nedošlo k porušeniam zákona,“ cituje TASR stanovisko JDS.
