Zatiaľ čo väčšina svetových veľmocí bojuje s pretrvávajúcou infláciou, Čína má úplne opačný problém. Prvýkrát po dvoch rokoch totiž ceny v najväčšej ázijskej ekonomike klesli a ocitla sa tak v deflácii. Na jednej strane to môže pomôcť znižovať infláciu aj u nás, negatív je však podstatne viac.
Medziročný rast spotrebiteľských cien v Spojených štátoch amerických sa v júni spomalil na 3 percentá. V rámci krajín eurozóny bola v rovnakom období inflácia na úrovni niečo cez 5 %. Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku sa tak naďalej všemožne snažia stlačiť rast cien k cielenej úrovni 2 %. Úplne opačné problémy ale musia aktuálne riešiť v jednej z najväčších svetových ekonomík. V Číne totiž podľa aktuálnych dát spotrebiteľské ceny v júli medziročne dokonca klesli o 0,3 %.
Júlový pokles cien v Číne pritom nebol pre analytikov žiadnym výrazným prekvapením. Už v júni totiž ceny v krajine na medziročnej báze stagnovali, pre júl sa dokonca počítalo s ešte o čosi vyšším poklesom na úrovni 0,4 %. Ako uvádza agentúra ČTK, Čína je tak od roku 2021 prvou krajinou zo skupiny veľkých svetových ekonomík G20, ktorá je v deflácii. Naposledy sa v tejto situácii ocitlo Japonsko, Čína zažila posledné obdobie deflácie na prelome rokov 2020 a 2021.
Dočkáme sa otrasov v globálnej ekonomike?
Čo to všetko ale znamená pre globálnu ekonomiku? Ak začneme pozitívami, pokles cien v Číne, ktorá je stále zásobárňou sveta všemožnými produktmi, môže pomôcť rýchlejšie stlačiť nadol ceny aj naprieč Európou či Amerikou. Horšou správou je, že deflácia v Číne môže tiež spôsobiť silné otrasy v globálnej ekonomike, ohroziť pracovné miesta a investície a v konečnom dôsledku aj hospodársky rast.
Ako je to možné? V Číne totiž aktuálne neklesajú iba spotrebiteľské ceny, ale aj ceny výrobcov, ktoré sú akousi predzvesťou poklesu cien tovarov na pultoch. Tie sa dokonca prepadli až o vyše 4 %. Zlacňovanie čínskej produkcie by tak mohlo vytlačiť domácich výrobcov v krajinách importérov, čo by mohlo mať značne negatívny vplyv na pokles počtu pracovných miest a investícií. Následkom poklesu dopytu zo strany Číny by však mohli zaznamenať výpadky príjmov aj krajiny, ktoré do Číny vyvážajú najmä potraviny, energie či suroviny, píše web wsj.com.
Viacerí analytici sa však snažia situáciu upokojiť a myslia si, že čínska ekonomika by sa dlhotrvajúcej deflácii mala vyhnúť. To aj vďaka mnohým stimulačným opatreniam, ktoré v poslednom čase predstavila čínska vláda. Niektorí ekonómovia však vidia istú paralelu s Japonskom, ktoré bojovalo s defláciou takmer dve dekády.
V 90. rokoch sa v Japonsku drasticky zhoršila situácia po tom, čo japonský akciový a realitný trh zaznamenal prudký prepad. Japonské domácnosti a firmy očakávali predraženie svojich existujúcich dlhov a tak výrazne znížili spotrebu. Podobnú situáciu aktuálne zažíva aj čínsky realitný trh. Ten zaznamenal prudký prepad cien už počas minulého roku a výrazné zlepšenie sa neočakáva ani v nasledujúcom období.
Dôsledok pandémie
Príčinu aktuálnej situácie však treba hľadať v proexportnej politike čínskej vlády. Počas pandémie covidu-19 totiž čínsky vývoz dramaticky vzrástol vďaka zvýšenému západnému dopytu. Ten podľa odhadov spoločnosti Moody´s Analytics dopomohol vytlačiť ceny čínskych výrobcov až o 12 percent.
Po uvoľnení protipandemických opatrení dopyt západných krajín poklesol, čo spôsobilo, že spoločnostiam sa vytvorili prebytočné výrobné kapacity. Zníženie dopytu zo strany západu nenahradili ani domáci spotrebitelia, čo spôsobilo ďalší tlak na znižovanie cien.
Deflačné tlaky spôsobuje aj upokojenie na globálnom energetickom a potravinárskom trhu. Prudký prepad cien zaznamenal aj trh elektromobilov, na ktorom je Čína lídrom pokiaľ ide o výrobu aj predaj. Zníženie cien áut s elektrickým pohonom bolo reakciou na pokles dopytu či veľký konkurenčný boj medzi výrobcami.
Neochota zadlžovať sa
Jednou z hlavných čínskych zbraní v boji proti deflácii je znižovanie úrokových sadzieb, ktoré majú za úlohu zabezpečiť vyššiu zadlženosť a následne aj vyššiu spotrebu. Čínske spoločnosti však záujem o nové pôžičky nemajú, pretože kapacitné rozširovanie výroby vzhľadom na pokles dopytu po výrobkoch nie je potrebné. Záujem o nové pôžičky je nízky aj zo strany domácnosti.
Prečítajte si tiež
Drahé hypotéky? Z historického hľadiska si stále požičiavame lacno
Nízky záujem o nové pôžičky je pravdepodobne spôsobený už vysokou zadlženosťou čínskych domácností a firiem, ktoré si berú ďalšie pôžičky iba veľmi neochotne. Priemerný dlh domácnosti v Číne je aktuálne na úrovni 1,5 násobku príjmu čo je vysoko nad priemerom iných ekonomických veľmocí. Deflácia alebo dokonca aj strach z nej môže túto situáciu ešte zhoršiť, keďže dlžníci sa obávajú, že vplyvom deflácie sa im už existujúci dlh môže predražiť.
