oPeniazoch.sk, Redakcia
Americký bankový systém zažil v marci víkend, ktorý si zrejme nepamätá. Behom niekoľkých dní padli dve banky s aktívami stoviek miliárd dolárov. Nezhoreli však na úverovom riziku, ktoré si pamätáme z finančnej krízy spred pätnástich rokov, ale na úrokovom riziku a riziku likvidity. Čo konkrétne teda spôsobilo dva s troch najväčších krachov v americkom bankovníctve?
Silicon Valley Bank a Signature Bank zlyhali obrovskou rýchlosťou. Podľa Vidhuru S. Tennekoona z Univerzity v Indiane by tak mohli byť učebnicovými príkladmi klasických „runov“ na banky. Teda nárazových výberov veľkého objemu vkladov.
Dôvodom tentokrát neboli nesplácané úvery, ktoré stáli za finančnou krízou v roku 2008. Hlavnú úlohu teraz zohralo úrokové riziko a a riziko likvidity. Čo to znamená?
Banka čelí úrokovému riziku vtedy, keď sa sadzby za krátke obdobie rýchlo zvýšia. Ako pripomína Tennekoon vo svojom príspevku na webe The Conversation, presne to sa stalo v USA od marca minulého roka. Na pozadí agresívneho zvyšovania sadzieb americkou centrálnou bankou totiž výrazne rástol aj výnos z dlhopisov.
Výnos z jednoročných amerických štátnych cenných papierov napríklad v marci tohto roka dosiahol 17-ročné maximum 5,25 %, kým na začiatku roka to bolo iba 0,5 %. Výnosy z 30-ročných dlhopisov zase stúpli o takmer dva percentuálne body. A keď výnosy cenného papiera rastú, jeho trhová cena klesá.
Dlhopisy strácajú na hodnote
Výsledkom menovej politiky Fedu tak bolo, že trhová hodnota predtým vydaných dlhopisov prudko klesla najmä pri dlhšom dlhu. Pre ilustráciu, pri spomínanom náraste výnosov pri 30-ročných amerických bondoch o dva percentuálne body môže jeho trhová cena klesnúť až o tretinu.
Samotná držba takéhoto dlhopisu sa nemusí nevyhnutne prejaviť ako problém. A to v prípade, ak ho vlastník môže držať až do splatnosti, kedy získa späť celú nominálnu hodnotu cenného papiera. „Nerealizovaná strata zostáva skrytá v súvahe banky a časom zmizne,“ opisuje Tennekoon.
Problém nastáva vtedy, ak je vlastník nútený tieto cenné papiere predať pred ich splatnosťou, aby si zabezpečil potrebnú likviditu, teda hotovosť. V momente, keď je trhová hodnota nižšia, ako nominálna, nerealizovaná strata sa stáva skutočnou.
A to presne musela urobiť Silicon Valley Bank po tom, čo začiatkom tohto roka zvýšili jej klienti výbery svojich vkladov. Banka mala pritom väčšinu svojich aktív investovaných práve do cenných papierov s pevným výnosom, ako sú napríklad spomínané americké štátne dlhopisy.
Čo v prípade potreby hotovosti?
Tu sa zase dostávame k riziku likvidity. Teda, že banka nebude schopná splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti bez toho, aby utrpela straty. Je to ako by ste investovali veľkú sumu do nehnuteľnosti a následne potrebovali časť týchto peňazí na iný dôležitý výdavok. Nie je jednoduché premeniť nehnuteľnosť späť na hotovosť a ešte na tom neprerobiť.
Silicon Valley Bank čelila presne tomuto problému. Potrebovala získať hotovosť na výplatu vkladov klientom, ale nemala dostatok likvidity. Musela teda predať svoje portfólio cenných papierov za 21 miliárd dolárov so stratou 1,8 miliardy. Nerealizovaná strata sa teda stala skutočnou a banka musela hľadať spôsob, ako ju vykryť.
Pokúsila sa teda túto dieru zaplátať získaním nového kapitálu v hodnote viac ako 2 miliardy dolárov. Tým ale priliala ešte viac oleja do ohňa. Klienti totiž výzvu na zvýšenie vlastného imania vnímali ako potvrdenie o existenčných problémoch banky a ešte urýchlili výbery svojej hotovosti.
Podľa Tennekoona je to logické vyústenie situácie, keďže podobná správa by, najmä v dnešnej digitálnej dobe, vedela zrejme do niekoľkých dní položiť aj zdravú banku. Situáciu Silicon Valley Bank pritom zhoršoval aj fakt, že takmer 90 percent vkladov bolo nad hranicou 250 000 dolárov chránených americkými úradmi. Klienti mali preto o to väčšiu motiváciu svoje vklady rýchlo vybrať.
Čo to znamená pre celý bankový sektor?
Faktom je, že úrokovému riziku čelia bez rozdielu všetky banky. Napríklad v USA vyrátali k decembru minulého roka nerealizované straty z poklesu trhovej hodnoty cenných papierov vplyvom rastu úrokov v objeme 620 miliárd dolárov.
Dôležité je však zloženie aktív jednotlivých bánk a ich schopnosť zabezpečiť likviditu. Lebo hoci Silicon Valley Bank aj Signature Bank spĺňali regulačné požiadavky, zloženie ich aktív úplne štandardné nebolo. Signature Bank mala v hotovosti iba niečo cez 5 % svojich aktív, Silicon Valley Bank 7 %, kým trhový priemer bol 13 %. Okrem toho 55 % aktív Silicon Valley Bank bolo v cenných papieroch s pevným výnosom, kým priemer celého amerického trhu bol 24 %.
