oPeniazoch.sk, Redakcia
Drvivá väčšina Slovákov sa už zamýšľala nad svojim finančným zabezpečením na dôchodku. Ukázal to prieskum spoločnosti ResSOLUTION Group pre web oPeniazoch.sk, podľa ktorého významná časť z nás nechce byť na dôchodku odkázaná iba na štátny dôchodok. Najčastejšie si preto vytvárajú rezervy sporením, častou voľbou je aj investovanie. Výsledky prieskumu zároveň naznačujú, že kľúčovým faktorom pri zvažovaní vlastného finančného zabezpečenia na starobu zohráva vzdelanie ľudí.
Takmer deväť z desiatich Slovákov sa už zamýšľalo nad tým, ako budú finančne zabezpečení na dôchodku. Ďalších takmer 15 % z nás sa zase nad touto otázkou pozastavilo, zatiaľ však žiadne konkrétne kroky na svoje finančné zabezpečenie v starobe nepodnikli. Tí zvyšní si najčastejšie vytvárajú finančné rezervy na starobu sporením, viac ako pätina z nás sa pritom spolieha na štátny dôchodok či sociálne dávky.
Ako ďalej ukázal prieskum spoločnosti ResSOLUTION Group pre web oPeniazoch.sk, ktorý sa uskutočnil v marci 2023 na reprezentatívnej vzorke 512 respondentov z internetovej populácie staršej ako 15 rokov, sporenie na dôchodok zvolilo ako formu svojho finančného zabezpečenia v starobe až takmer 40 % opýtaných.
Takmer štvrtina Slovákov zase časť svojich príjmov investuje s výhľadom zabezpečenia financií na dôchodok. Na systém dôchodkového zabezpečenia, teda na dôchodok vyplácaný zo Sociálnej poisťovne, sa spolieha vyše 27 % respondentov a 21 % opýtaných plánuje pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku.
Časť Slovákov pritom svoje zabezpečenie na dôchodok diverzifikuje. Okrem štátneho dôchodku tak volia napríklad aj sporenie a tiež časť svojich aktuálnych príjmov investujú. Preto v prieskume mohli tieto odpovede aj kombinovať.
Kľúčový faktor je vzdelanie?
Prieskum zároveň ukázal, že pri úvahách o vlastnom finančnom zabezpečení v starobe zohráva kritickú úlohu vzdelanie. Ľudia s najnižším vzdelaním totiž nad svojim dôchodkom vo veľkej miere nerozmýšľajú, resp. nerobia žiadne aktívne kroky k svojmu finančnému zabezpečeniu. Podiel takýchto ľudí pritom rapídne klesá s výškou dosiahnutého vzdelania.
Podľa prieskumu totiž viac ako pätina opýtaných so základným vzdelaním, či strednou školou bez maturity, vôbec o téme zabezpečenia na dôchodku neuvažovala. Ďalšia pätina sa síce nad touto témou zamýšľala, doteraz však žiadne konkrétne kroky na svoje zabezpečenie v starobe nepodnikla.
Pre porovnanie, stredoškolsky vzdelaní Slováci s maturitou o tejto téme vôbec nerozmýšľali iba v desatine prípadov a žiadne kroky nepodniklo niečo vyše 15 % z nich. Pri vysokoškolsky vzdelaných iba niečo vyše 5 % nad svojim dôchodkovým zabezpečením neuvažovalo a len necelých 7 % síce rozmýšľalo, ale neurobilo zatiaľ žiadne kroky.
Výrazné rozdiely sú následne aj v samotných aktívnych krokoch na zabezpečenie financií na dôchodok. Kým na dôchodok si sporí iba niečo vyše pätiny Slovákov s najnižším vzdelaním, pri vysokoškolákoch je to až vyše 57 %. Pri investovaní je tento pomer 11,3 % v prípade ľudí s najnižším vzdelaním a vyše 45 % pri respondentoch s vysokoškolským vzdelaním.
