Rastúce ceny ropy vyhnali cenovú úroveň benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach na desaťmesačné maximum. Slováci aj napriek tomu tankujú pod priemerom Európskej únie. Suverénne najlacnejší benzín v rámci EÚ však tankujú Poliaci, ktorých v polovici októbra čakajú parlamentné voľby. Nad väzbou aktuálnej vlády a poľského petrochemického gigantu Orlen tak vznikla rada otáznikov.
Cenový rozdiel na čerpacích staniciach medzi Slovenskom a Poľskom je natoľko priepastný, že Poliaci tankujú benzín o viac ako 20 percent lacnejšie. „Spôsobené to je hlavne nadchádzajúcimi voľbami, kedy poľská vláda údajne tlačí na skupinu Orlen, aby umelo udržala nízke ceny na pohonných hmotách. To by podporilo súčasnú vládu, ktorá by tak mohla byť aj vďaka tomu znovu zvolená,“ uviedol analytik Marek Nemky zo spoločnosti XTB.
Poľská petrochemická spoločnosť tieto obvinenia zásadne odmieta no jedným dychom všetkých motoristov vyzýva, aby si nehromadili pohonné látky do kanistrov, keďže k žiadnemu zásadnému navýšeniu cien po voľbách nepríde.
Aj z takýchto výziev však možno predikovať, že poľské zásoby pohonných hmôt začínajú klesať, čo potvrdzuje aj nedávne usmernenie spoločnosti Shell. Tá sa rozhodla limitovať nákup pohonných hmôt na maximálne 100 litrov na jedného zákazníka. Do Poľska totiž prichádzajú tankovať aj obyvatelia slovenských ako aj českých prihraničných oblastí, ktorí u svojich severných susedov tankujú v priemere o 8 korún lacnejšie.
Nemky z investičnej platformy XTB si tak myslí, že aktuálna situácia na poľských čerpacích staniciach nie je dlhodobo udržateľná a umelé zachovanie nízkych cien bude musieť čoskoro skončiť. Obdobie po voľbách tak ukáže, či tieto kroky neboli iba populistickým lanárením voličov. Poľsko by tak mohlo čeliť podobne nepríjemným dôsledkom, ako tomu bolo v prípade Maďarska.
Znižovanie úrokových sadzieb v čase 10 percentnej inflácie
Podozrivo nízke ceny pohonných hmôt na poľských čerpacích staniciach nie sú jedinou zvláštnosťou, ktorú môžeme u našich severných susedov v predvolebnom období sledovať. K atypickému kroku sa začiatkom septembra odhodlala aj poľská centrálna banka, ktorá aj napriek stále vysokej inflácii znížila referenčnú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov. Aktuálne je tak na úrovni 6 percent.
Viacerí kritici sa zhodujú, že guvernér národnej banky Adam Glapiński, ako aj členovia rady pre menovú politiku, sa takýmto spôsobom snažia pomôcť aktuálnej vláde v predvolebnom súboji. Glapiński však tieto obvinenia odmieta a vyjadril sa, že pomerne veľké zníženie úrokových sadzieb bolo opodstatnené, pretože ceny sa stabilizujú a éra vysokej inflácie sa pomaly končí.
Inflácia v Poľsku dosiahla svoje maximá ešte v prvom kvartáli tohto roku keď prevýšila 18 percent. Augustové hodnoty na úrovni 10,1 percenta sú však stále vysoko na 2,5 percentným cieľom poľskej národnej banky. Glapiński si však za rozhodnutím stojí a uviedol, že podmienky na zníženie úrokových sadzieb už boli splnené. "Voľby prichádzajú 15. októbra, a tak sa po voľbách uvidí, či tieto kroky boli tie správne alebo čisto politické. Európska komisia by v prípade poškodzovania konkurencie mohla Poľsku udeliť výraznú pokutu a spochybniť politické kroky," uzatvára Nemky.
