oPeniazoch.sk, ČTK
Prvú podzemnú dráhu v Latinskej Amerike a vôbec prvé metro na južnej pologuli otvorili 1. decembra 1913 v argentínskej metropole Buenos Aires. V réžii Anglo-argentínskej električkovej spoločnosti, ktorá licenciu na vybudovanie podzemia získala o štyri roky skôr, sa cestujúcim otvorilo deväť staníc, ktoré fungujú aj dnes. Buenos Aires začiatkom 20. storočia pritom moderný dopravný systém naozaj potrebovalo, vďaka prisťahovalectvu v ňom žilo na milión ľudí.
Dnes ich v meste a okolitej aglomerácii žije až pätnásťkrát toľko a bez fungujúceho metra si život v Buenos Aires nemožno predstaviť, o čom sa tamojší obyvatelia opakovane presvedčili pri niekoľkých veľkých štrajkoch. Podzemná dráha totiž prepraví na šiestich linkách každý deň okolo 1,5 milióna ľudí. Ešte na začiatku 21. storočia si pritom cestujúci na najstaršej linke A mohli pripadať ako o storočie skôr, v bežnej prevádzke totiž bola stovka pôvodných belgických vozidiel. V januári 2013 ich ale nahradili nové čínske súpravy.
Vôbec prvá podzemná dráha na svete sa otvorila v januári 1863 vo vtedy asi trojmiliónovom Londýne, kde bol sprevádzkovaný prvý šesťkilometrový úsek metra medzi Paddingtonom a Farringdonom. Ako druhé pribudlo v júni 1892 metro v Chicagu, prvé na americkom kontinente, zatiaľ v kontinentálnej Európe patrí prvenstvo budapeštianskej „podzemke“, otvorené v roku 1896. Prvé metro v Austrálii a Oceánii začalo činnosť koncom roku 1926 v austrálskom Sydney, prvé ázijské metro má od decembra 1927 Tokio a prvé metro v Afrike funguje od septembra 1987 v egyptskej Káhire.
