Sú naše dane vysoké?

Myslíte si, že dane, ktoré platíme štátu, či už ako fyzické alebo ako právnické osoby, sú neprimerane vysoké? Existuje súvis medzi jednotlivými priamymi a nepriamymi daňami?

Na otázku, ktorú kladie úvodná časť tohto príspevku, sa nedá odpovedať bez toho, aby sme neporovnali daňové zaťaženie Slovenskej Republiky s krajinami, ktoré majú podobné ekonomiky ako tá naša (Česká republika, Poľsko…). Takisto môže byť zaujímavé porovnanie s krajinami západných ekonomík.
Údaje v nasledujúcej tabuľke sú čerpané z internetovskej stránky …

http://www.paradine.com/worldtax/mainframe.html

Krajina/Daň DPFO DPPO DPH
Rakúsko 10% – 50% 34% 15%
Bielorusko 9% – 50% 30% 20%
Česká Republika 15% – 40% 35% 22%
Francúzsko 10,5% – 54% 33% – 40% 6%, 19%
Nemecko 0% – 48,5% 25% 7%, 16%
Taliansko 10% – 51% 19%, 37% 10%, 20%
Holandsko 36% – 60% 35% 6%, 17.7%
Poľsko 19% – 40% 34% 7%, 22%
Rumunsko 20% – 60% 38% 11%, 22%
Slovensko 15% – 42% 29% 10%, 23%
Ukrajina 0% – 40% 30% 20%

Pri porovnaní daňových zaťažení z titulu dane z príjmov fyzických osôb (DPFO), dane z príjmov právnických osôb (DPPO), ktoré reprezentujú priame dane a dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá je nepriamou daňou, nevychádza Slovenská Republika zďaleka ako krajina s najvyšším daňovým zaťažením. To je prvý výsledok, ktorý sa dá z tabuľky vyčítať. Možno však zistiť aj ďalšie súvislosti.

Pri porovnaní priamych a nepriamych daní možno spozorovať nepriamu úmernosť v tom zmysle, že pokiaľ daň z príjmov fyzických osôb dosahuje relatívne nízku úroveň, daň z pridanej hodnoty je vysoká. Táto skutočnosť je podmienená daňovou politikou štátu, ktorá smeruje k tomu, aby občania, ktorí ušetria na dani z príjmu, zvýšili svoju spotrebu, čím sa podstatne zvýši príjem do štátneho rozpočtu z titulu DPH zaplatenej konečnými spotrebiteľmi.

Myslím si, že v podobnom duchu je budovaná aj naša daňová politika. Vláda avizuje v pripravovanej daňovej reforme ďalšie znižovanie daňového zaťaženia fyzických a právnických osôb. Je však možné, že narastú nepriame dane, ako daň z pridanej hodnoty a v konečnom dôsledku aj spotrebné dane, ktoré takisto konečný spotrebiteľ platí, aj keď si to mnohokrát ani neuvedomuje, pretože tie predajca započítal do ceny, za ktorú tovar podliehajúci tejto dani predáva.

Škoda, že sa na tejto stránke nedá nájsť porovnanie spomínaných spotrebných daní v jednotlivých štátoch. Myslím si, že závislosť by bola podobná, čo znamená, že v krajinách s nízkymi priamymi daňami by boli spotrebné dane relatívne vysoké a naopak.

Umenie daňovej politiky štátu je v tom, že presvedčí občana, že platí resp. odvádza menej, pričom viac platí na daniach tam, kde si to v podstate ani neuvedomuje. Myslím si totiž, že žiadny štát sa pri formovaní svojej politiky nesústredí na občana, ale predovšetkým na svoju pokladnicu.

Vážení čitatelia, aký je Váš názor? Je podľa Vás naše daňové zaťaženie primerané?

Súvisiace články

Aktuálne správy