oPeniazoch.sk, TASR
Frankfurt nad Mohanom 23. septembra (TASR) - Zúrivá cunami ničí ďalšie a ďalšie časti finančného systému.
Frankfurt nad Mohanom 23. septembra (TASR) – Zúrivá cunami ničí ďalšie a ďalšie časti finančného systému. Po investičných bankách sa stanú jej obeťami hedžové ("zaistené, opatrné") fondy. Táto kríza zasiahne aj Európu. Uviedol to v komentári v nemeckom denníku Financial Times Deutschland Nouriel Roubini, profesor ekonómie Univerzity v New Yorku, ktorý vedie informačnú službu Roubini Global Economics.
V týchto dňoch sme svedkami zániku tieňového bankového systému, ktorý vznikol pred vyše 20 rokmi. Pretože sú banky regulované prísnejšie, v posledných dvoch desaťročiach čoraz viac prostriedkov presúvali do tieňového systému. Systém tvorili útvary broker-díler, hedžové fondy, podielové spoločnosti, mimobilančné spoločnosti, peňažné fondy a útvary, ktoré bez bankovej licencie poskytovali hypotekárne úvery.
Rovnako ako banky, aj väčšina členov tohto systému sa krátkodobo zadlžovala likvidnými prostriedkami. Okrem fondov peňažného trhu pracovali s väčšími dlhmi než banky a investovali do menej likvidných a časovo náročnejších nástrojov. Rovnako ako banky niesli riziko, že sa stanú terčom ničivého úderu, a to aj v prípade, keď samotné budú vlastne solventné a likvidné.
V jednom sú však rozdielne od bánk: Na rozdiel od bánk nemohli zabezpečiť svoje vklady a nemohli použiť centrálne banky ako refinančné inštitúcie poslednej inštancie pred rizikom masového úniku svojich investorov.
Potom ako došlo vlani k prasknutiu bubliny, došlo k všeobecnému úniku investorov z tieňových bánk v podmienkach, keď nebolo jasné, ktoré ústavy zostali ešte solventné. V prvej fáze skolabovali účelové spoločnosti a conduits (finančné/refinančné útvary), pokiaľ investori nezistili, aké vysoko rizikové aktíva prechovávajú.
Druhým krokom bol únik z amerických brokersko-dílerskych útvarov. Najskôr stratila banka Bear Stearns za niekoľko dní svoju likviditu. Fed potom pomohol systémovo dôležitým dílersko-brokerským útvarom. Ale ani to nezastavilo postup ničivej vlny proti podobným útvarom, ktorých solventnosť bola spochybnená. Ďalším terčom sa stala banka Lehman Brothers, ktorá sa zrútila. Keby sa nebol podaril predaj Merrill Lynch, hrozil jej rovnaký osud. Potom sa preniesol tlak na investičné banky Morgan Stanley a Goldman Sachs.
Treťou fázou bol kolaps iných vysoko zadlžených inštitúcií, ktoré v dôsledku nerozvážneho poskytovania úverov zostali bez likvidných prostriedkov. Úvery poskytovali vo veľkom rozsahu napriek tomu, že boli v platobnej neschopnosti. Išlo o Fannie Mae a Freddie Mac, American International Corporation (AIG) a vyše 300 hypotekárnych ústavov.
Štvrtým krokom sa stala panika na peňažných trhoch. Fondy si agresívne konkurovali pri získavaní prostriedkov. Aby dosiahli čo vyššiu mieru zisku, čím získali investorov, niektoré vkladali peniaze aj do nelikvidných aktív. Keď tie skrachovali, vypukla panika a došlo k masovému úniku z fondov. Keď bolo jasné, že táto politika bude mať katastrofálne následky, vláda náhle zmenila svoju politiku a poskytla im záruky na investície.
Roubini uviedol, že sa cunami teraz obráti proti tisícom vysoko zadlžených hedžových fondov. Po krátkej výpovednej lehote si môžu investori vybrať svoje vklady. Stovky menších, mladších fondov sa dostali svojím zadlžením do extrémneho rizika; horšie spravované fondy sa môžu zrútiť. V nasledujúcich dvoch rokoch zrejme dôjde v tomto nafúknutom finančnom odvetví k poklesu.
Ani samotné súkromné firmy so svojimi akvizíciami financovanými z požičaných peňazí nezostanú bez dôsledkov. Akvizičná bublina viedla k nákupom podnikov na dlh asi za bilión USD (20,78 bilióna Sk). A k tomu nemalo nikdy dôjsť. Keďže tieto úvery majú určité miernejšie podmienky v prípade problémov pri ich splácaní, sila cunami sa trochu zbrzdí. Dlžníci môžu posunúť splatenie úrokov a môžu si zvýšiť svoje zadlženie. To však len posunie refinančnú krízu a spôsobí, že neskorší bankrot bude o to krutejší.
Cunami urýchlila rozpad tieňového bankového systému. Ak sa ešte viac rozšíri poistenie investícií a refinancovanie prostredníctvom centrálnych bánk ako poslednej záchrannej inštancie, musia byť regulované rovnako ako banky, čím sa zabráni morálnemu hazardu. Prirodzene, kríza si vyžiada obete aj medzi tradičnými bankami. Stovky z nich sú nesolventné a musia zaniknúť.
V reálnej ekonomike dôjde v Spojených štátoch k ťažkej hospodárskej kríze. Dominoefekty, silné euro, klesajúci americký dovoz, krach bytovej výstavby v Európe, drahá ropa a politika jastrabov Európskej centrálnej banky vyvolajú recesiu v eurozóne, vo Veľkej Británii a vo väčšine priemyselných krajín.
Európske finančné ústavy sú ohrozené vysokými stratami v dôsledku silno toxických produktov, ktoré nakúpili v Spojených štátoch. Sú ohrozené vysokým zadlžením, nedostatkom likvidity, nedostatkom dolárov a prehĺbením medzibankovej úverovej krízy. Ohrozuje ich zrútenie domáceho trhu s nehnuteľnosťami, bankroty jednotlivcov a firiem v dôsledku recesie, stratami spôsobenými uvoľnenou reguláciou. Banky zo Švédska, Rakúska a Talianska sa angažovali v Pobaltí, na Islande a v južnej Európe, kde sa požičanými peniazmi financoval veľký nákup nehnuteľností a mohutne rozvíjal spotrebiteľské nákupy na úver.
Roubini na záver state konštatoval, že storočná finančná kríza nebude brať ohľad na európske ústavy.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
