oPeniazoch.sk, ČTK
Za vznikom stieracích žrebov v dnešnej podobe stáli americký počítačový expert John Koza a marketingový odborník Daniel Bower, ktorí si založili firmu Scientific Games Corporation, ktorá programovala americké lotériové systémy. Pri spolupráci s Massachusettskou lotériovou komisiou ich napadlo, že najväčším problémom lotérií bolo, že účastníci lotérie museli čakať až týždeň, kým sa dozvedeli z televízie alebo novín, či vyhrali. A tak sa zrodil nápad na prvý stierací žreb, ktorý bol prvýkrát uvedený na trh pred 50 rokmi, 29. mája 1974, v Bostone.
Prvý žreb sa volal The Instant Game a za cenu jedného dolára mohol hráč vyhrať až desaťtisíc dolárov. Jeho úspech bol okamžitý, stálo sa naň v dlhých frontoch a stieracie žreby začali prenikať aj do ďalších štátov. Onedlho sa stali celosvetovou senzáciou. Prvý stierací žreb v Európe vydala v roku 1978 švajčiarska spoločnosť Lotérie Romande.
Zaujímavosťou je, že patent na stierací žreb získala až v roku 1987 spoločnosť Astro-Med z West Warwicku v štáte Rhode Island. V patente sa však uvádza, že žreby s výhernými údajmi vytlačenými na okienku a pod nepriehľadnou vrstvou boli k dispozícii už skôr. V polovici 90. rokov začali stieracie žreby prenikať aj na internet. Svetovým lídrom na trhu stieracích žrebov je v súčasnosti spoločnosť ScratchMania.
Zeleninári k tovaru dávali zákazníkom kartičky, kde sa pod voskom objavila malá suma peňazí ako odmena
História stieracích žrebov siaha do 60. rokov, keď niektorí zeleninári v Spojených štátoch k tovaru dávali zákazníkom kartičky, kde sa pod voskom občas objavila malá suma peňazí ako odmena za vernosť zákazníkov.
V Československu sa začal predaj stieracích žrebov v auguste 1989. Prvou sériou, ktorú vydala Sazka, bola Spartakiádna hra 1990. Prvá emisia mala 10 miliónov kusov a bola rozpredaná v priebehu štyroch mesiacov distribúcie. Najpredávanejším žrebom v Československu bola Tutovka (1992), ktorej finále sa žrebovalo priamo na televíznych obrazovkách. Podľa hovorcu Sazky Václava Friedmanna sa žrebu predal v deviatich etapách 182 miliónov kusov za viac než 2,3 miliardy korún. Ohlas mala tiež Vianočná kométa, v ktorej bolo možné vyhrať astronomických 100 miliónov korún.
