oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Sankcie na obrovský ruský energetický sektor prinútili ruskú ekonomiku nahradiť straty z európskeho trhu legálnym aj nelegálnym predajom energie.
Podľa správy Centra pre výskum energie a čistého vzduchu (CREA) Rusko od februára do septembra zarobilo na predaji fosílnych palív približne 158 miliárd eur. Polovica z toho, približne 85 miliárd eur, pochádzala z nákupov EÚ. Do konca septembra táto suma presiahla 100 miliárd eur a to aj napriek poklesu ruských príjmov z exportu fosílnych palív asi o 14 percent. Globálne ruské príjmy z fosílnych palív klesli v septembri o 300 miliónov eur denne v porovnaní s februárom a marcom tohto roka, uvádza CREA.
Vlastné metódy vyhýbania sa sankciám
Rusko využíva niekoľko nezákonných stratégií, aby sa vyhlo západným sankciám uvaleným na svoje energetické produkty a finančný systém. Asi najrozšírenejšou je, že sa sankcionované ruské podniky ukrývajú za spoločnosťami, na ktoré sankcie uvalené nie sú. Ďalšou možnosťou sú transakcie cez krajiny tretích strán, ktoré nepredstavujú problémy so sankciami. Rusko má množstvo modelov, na ktorých môže založiť nezákonné prepravné transakcie. Podľa júlového článku v časopise Strategic Comment Irán vyvinul metódy ako vypnúť sledovanie plavidiel prepravujúcich ropu. Lode majú tiež „komplexné vlastnícke štruktúry“, aby nebolo jasné, kto ich ovláda, alebo sa často plavia pod vlajkami krajín s laxným dodržiavaním zásad právneho štátu. Niektoré ruské tankery sa údajne plavia pod vlajkami Svätého Krištofa a Nevisu a Marshallových ostrovov.
Podľa výskumu Franka Umbacha pre lichtenštajnský think tank Geopolitical Intelligence Services, viac ruských ropných tankerov dodáva náklade bez nahláseného miesta určenia, pričom ruská štátna lodná spoločnosť Sovcomflot v apríli odmietla poskytnúť informácie o koncových bodoch pre jednu tretinu svojej flotily, podľa strategického komentára. Bez stanoveného miesta určenia môže ropa prejsť z lode na loď, aby sa zakryl jej pôvod. Podľa Wall Street Journal bolo v apríli týmto spôsobom prepravených približne 11,1 milióna barelov ropy, čo je nárast z takmer nuly pred inváziou.
Ďalšou taktikou je zakrytie pôvodu ropných produktov zmiešaním s ropou z iných krajín, čím sa môže vydávať za lotyšskú, litovskú alebo turkménsku. Spoločnosť Royal Dutch Shell prepravovala ropu v rámci tejto schémy od apríla s odôvodnením, že spoločnosť bola povinná tak urobiť podľa predchádzajúcich zmlúv a keďže zmes obsahovala iba 49,99 percenta ruskej ropy, celý produkt už nebol ruského pôvodu. Shell neskôr prisľúbil, že prestane prijímať rafinovanú ropu s akýkoľvek podielom ruskej ropy.
Keď sa Rusko bude čoraz viac odcudzovať globálnemu trhu, tieto metódy budú čoraz výraznejšie a bežnejšie, ako to bolo v iných sankcionovaných štátoch, ako sú Irán a Venezuela. Budú esa dať ešte ťažšie vysledovať, čím bude aj naďalej generovať príjmy pre ruskú vojnovú mašinériu. Napriek veľkým zľavám je cena ropy stále oveľa vyššia ako v roku 2020, pred koronavírusom, čo Rusku umožňuje získať viac peňazí z vývozu ropy, aj keď produkcia klesá, ako to vyplýva z výskumu Geopolitical Intelligence Services.
Príťažlivosť výraznej zľavy
Aby sa ropné produkty stali príťažlivejšími pre zákazníkov ako India a Indonézia, Rusko ponúklo pomerne výrazné zľavy, v priemere 30 dolárov za barel, na ropu Brent, čo bolo prínosom aj pre Srí Lanku, Pakistan, Bangladéš a Kubu, všetko rozvíjajúce sa ekonomiky bojujúce s infláciou, ako informoval Business Insider. Hoci podľa S&P zľavy na ruskú ropu klesajú, niektorí analytici veria, že pretrvajú, vďaka čomu je dovoz ruskej ropy veľmi atraktívny pre chudobnejšie krajiny.
„Prvé dve ruské zásielky dorazili na Srí Lanku z Primorska a Novorossijska, prístavov nachádzajúcich sa v Baltskom a Čiernom mori, v uvedenom poradí,“ povedal pre Financial Times Thanh-Long Huynh, výkonný riaditeľ spoločnosti na analýzu údajov QuantCube. „Keďže tieto prístavy historicky slúžili pre export do európskych prístavov, naznačuje to vývoj nových obchodných ciest pre ruskú energiu."
Čína, India a Turecko sa ukazujú ako najhorlivejší partneri pre ruský energetický priemysel, pričom Turecko tento rok zdvojnásobilo dovoz ruskej ropy a po poškodení ropovodov Nord Stream súperí o to, aby sa stalo centrom pre ruské transfery LNG do Európy. Podľa agentúry Reuters Čína ako najväčší spotrebiteľ energie na svete a najväčší odberateľ ropy, nakúpila medzi aprílom a júlom o 17 percent viac ruskej ropy, ako v rovnakom období pred rokom.
Ruský energetický trh nie je iba ropa
Ropa nie je jediným zdrojom energie, ktorý Rusko vyrába, a USA a EÚ nie sú jedinými trhmi pre tieto produkty. Rusko má ale aj LNG, uhlie a jadrovú energiu, ktoré tiež pomáhajú k chodu tamojšej ekonomiky. Aj keď sa Európa snaží odstrihnúť od ruského plynu a namiesto toho investuje do nórskeho paliva, ruský LNG si nachádza cestu na európske trhy, ako uviedla agentúra Bloomberg, tie ich nakupujú v rekordných množstvách za trhové ceny. Francúzsko nakúpilo medzi januárom a septembrom tohto roku asi o 6 percent viac ruského LNG ako za celý minulý rok. Španielsko už tento rok prekonalo svoj rekord v dovoze LNG z Ruska a Belgicko je na dobrej ceste urobiť to isté.
Na zemný plyn z Ruska EÚ neuvalila sankcie ako voči ropným produktom, hoci blok má v úmysle do roku 2027 odstrániť svoju závislosť od ruských fosílnych palív. Rusko už využilo závislosť Európy od zemného plynu ako zbraň, obmedzilo dodávky do mnohých európskych krajín, ktoré odmietli zaplatiť v rubľoch. Podľa informácii agentúry Reuters, Rusko znížilo celkovú produkciu putujúcu do Európy o 60 percent v júni a o 80 percent v júli.
V hre sú aj ázijské trhy; Podľa čínskych colných údajov analyzovaných agentúrou Reuters vzrástol do júla tohto roku čínsky dovoz energie z Ruska celkovo o 7 percent oproti roku 2019 . V období medzi aprílom a júlom Čína nakúpila o 50 percent viac LNG a o 6 percent viac uhlia z Ruska, ako v rovnakom období v roku 2021, za čiastočne nižšie ceny. Vzájomný prospech z obchodovania by mohol pokračovať, v dohode vyjednanej vo februári Čína získa nový plynovod z Ruska.
India sa tiež stala hlavným nákupcom ruskej energie, najmä ropy, hoci v predchádzajúcich rokoch len zriedka dovážala ruskú ropu. Nízke ceny ruskej ropy vyhnali indické nákupy na vrchol 950 000 barelov denne v júni, ale zvýšenie cien odvtedy stlačilo toto číslo na približne 477 000 barelov denne v septembri. India prejavila záujem aj ruské uhlie po tom, čo 10. augusta nadobudol platnosť zákaz nákupu v EÚ. Tento zákaz zastavil všetky dodávky uhlia do únie po štvormesačnom období znižovania a tiež bráni poisťovniam a finančným firmám so sídlom v EÚ spolupracovať s ruským exportom uhlia, uviedla agentúra Bloomberg. To sťažuje vývoz ruského uhlia, pretože väčšina finančných inštitúcií a poisťovní zapojených do globálnej lodnej dopravy má sídlo v EÚ, Spojenom kráľovstve a Švajčiarsku.
Hoci Rusko je jedným z hlavných svetových exportérov uhlia s asi 17 percentami podielu na trhu, export uhlia predstavuje len asi jedno percento ruskej ekonomiky. Napriek tomu, že zákazníci ako India a Čína dovážajú veľké množstvá za vysoké ceny, export uhlia jednoducho nemôže výrazne poškodiť ruskú ekonomiku.
Zatiaľ čo fosílne palivá sú stále v centre pozornosti, netreba zabúdať ani na to, že Rusko je aj lídrom na trhu jadrovej energie. Ruská jadrová technológia, ako aj palivo, zatiaľ unikli významným zákazom zo strany EÚ, ako v piatok informovala televízia CNBC, a to aj napriek výzvam Ukrajiny na zavedenie takýchto obmedzení. Rusko naďalej masívne investuje do svojej jadrovej technológie a fungovanie jadrových zariadení v mnohých krajinách závisí od ruskej technológie a spolupráce, aj keď priamo nedovážajú ruské jadrové palivo, uvádza sa v správe Roberta Ichorda pre Atlantickú radu.
