oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP
Nová legislatíva Európskej únie o digitálnych trhoch je bezprecedentný zákon, ktorý má regulovať obchodné praktiky veľkých digitálnych spoločností ako kontrolórov prístupu k platformám. Táto legislatíva je k dnešnému dňu najrozsiahlejšia a najkomplexnejšia zo všetkých nasadených v celom svete. Mala by byť oveľa účinnejšie ako pravidlá práva hospodárskej súťaže.
Veľké digitálne spoločnosti, predovšetkým Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft (GAFAM), sú dnes akýmisi digitálnymi vrátnikmi pre spoločnosti, ktoré sa chcú priblížiť svojim koncovým používateľom. Takáto kontrola prístupu na vnútorný im umožňuje súčasnú alebo budúcu dominanciu. Silná podriadenosť trhu tejto hŕstke hráčov pramení z kombinácie silného sieťového efektu (hodnota služby sa zvyšuje počtom používateľov), vysokej efektivity v dátach používanie, úspory z rozsahu, jednoduchosti využívania on-line spotrebiteľských sklonov atď. Bariéry vstupu vyplývajúce z vyššie uvedených faktorov bránia hospodárskej súťaži, aj keď je alternatívna ponuka môže byť kvalitnejšia.
Zákon o digitálnych trhoch (DMA), nariadenie Rady a Európskeho parlamentu, nadobudne účinnosť 1. novembra 2022 a jeho hlavné pravidlá začnú platiť od 2. mája 2023. DMA nie je všeliekom, je však zárukou oveľa efektívnejšej regulácie ako európske právo hospodárskej súťaže na obmedzenie postavenia dominantného postavenia GAFAM na trhu a prepracovanie ich praktík, píše Anne C. Wittová, profesorka práva na EDHEC Business School na The Conversation. Dnes hĺbkové ekonomické posúdenie trhovej sily skúmaného hráča a potenciálu účinkov jeho praktík na podmienky hospodárskej súťaže spôsobujú, že vyšetrovania trvajú v priemere viac ako 5 rokov.
Za porušenie mastná pokuta
Legislatíva má zabezpečiť zníženie prekážok vstupu a vytvoriť spravodlivejšie podmienky pre spoločnosti a konečných užívateľov reguláciou podmienok používania. Od „digitálnych vrátnikov“ sa bude vyžadovať, aby dodržiavali prísny súbor pravidiel. Napríklad budú musieť zdieľať svoje údaje s konkurenciou a svojimi zákazníkmi, umožniť prenos aplikácií mimo ich aplikačného úložiska, zabezpečiť interoperabilitu určitých komunikačných systémov, zverejniť techniky kótovania a zdržať sa propagácie vlastných služieb vo výsledkoch vyhľadávania. Za porušenie bude pokuta, pri najmenšom vo výške 10 % celosvetového obratu firmy, pri opakovanom porušení 20 % až po zákaz fúzií a akvizícií.
O vine rozhoduje výhradne EK
Wittová upozorňuje, že po nadobudnutí účinnosti táto legislatíva zbaví vnútroštátne orgány ich kompetencie v oblasti regulácie prevádzkovateľov a odsunie ich len na otázky hospodárskej súťaže, ktoré si vyžadujú konkrétne posúdenie vplyvu ekonomických hráčov na trhy a vplyvov ich praktiky. . Právne predpisy vo svojej konečnej verzii oprávňujú vnútroštátne orgány na začatie vyšetrovania a zhromažďovanie dôkazov, avšak Komisia zostáva jediná kompetentná, pokiaľ ide o hodnotenie postupov a prijímanie rozhodnutí o možných porušeniach.
Technologické spoločnosti sa sťažujú na nespravodlivé zaobchádzanie, tvrdia, že legislatíva, ktorá poškodzuje kvalitu služieb a inovácie, poškodí európskych spotrebiteľov. Ich lobingovú kampaň s cieľom narušiť pôvodný návrh Komisie bola len strata času. Právne predpisy boli kritizované aj za to, že sa odvolávajú na pravidlá, ktoré zakazujú danú prax, bez požiadavky na preukázanie jej škodlivých účinkov.
Zákon s medzerami
Profesorka Wittová priznáva, že aj táto legislatíva je nepružná a plný chýb: niektoré praktiky, ktoré v skutočnosti nie sú škodlivé, možno zakázať, zatiaľ čo iné, jednoznačne škodlivé, možno povoliť. Pravidlá možno navyše obísť, ak spoločnosť využije medzery v právnych predpisoch úpravou svojich postupov tak, aby sa jej dominantné postavenie nijako neoslabilo. Brusel ale môže pravidlá rýchlo prispôsobiť, ak neprinesú očakávané výsledky. Horšie to ale bude v oblasti akvizícií, počas relatívne krátkeho obdobia GAFAM spoločne pohltili viac ako 800 spoločností, väčšinou inovatívnych start-upov s doplnkovými technológiami. Napriek rastúcim obavám z tohto javu, európske úrady pre hospodársku súťaž ani ich americké náprotivky nikdy nezakázali ani jednu z týchto akvizícií.
Bruselský efekt
DMA sa vzťahuje len na základné služby platformy ponúkané používateľom so sídlom alebo umiestnením v EÚ, ale nie mimo nej. Wittová spomína „bruselský efekt“, či orgány dohľadu budú uplatňovať európske pravidlá v iných jurisdikciách, alebo či je reálne a nákladovo efektívne, aby orgány dohľadu pristupovali k dodržiavaniu pravidiel menej prísne. Dá sa predpokladať, že dodržiavanie pravidiel sa bude obchádzať tam, kde protistrany pre platformy budú príliš drahé.
