oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: SITA/AP;TASR/J.Kotian
Jednota členských štátov EÚ by mohla byť ohrozená, keďže sa rýchlo blíži zima, ktorá spustí „kontinentálny boj“ o zdroje energie. Názory šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry priniesol Financial Times.
Európske krajiny by sa pri pokuse o energetickú bezpečnosť ocitli v „scenári divokého západu“, čo by mohlo viesť k zhoršeniu vzťahov so susedmi a spôsobiť ešte väčší nedostatok paliva a energie s rizikom sociálnych nepokojov, varoval Fatih Birol, šéf Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorého citoval Financial Times.
Birol sa zúčastnil Globálneho akčného fóra pre čistú energiu v Pittsburghu v Pensylvánii, kde vysvetlil, že energetická kríza môže narušiť jednotu EÚ, keďže krajiny by mohli obmedziť alebo zastaviť obchodovanie s energetickými zdrojmi so svojimi susedmi, aby si zaistili vlastnú energetickú bezpečnosť. „Dôsledky budú veľmi zlé pre energetiku, veľmi zlé pre hospodárstvo, ale mimoriadne zlé politicky… ak Európa v tomto energetickom teste neuspeje, môže to ísť nad rámec energetických dôsledkov," povedal Birol.
Šéf parížskej dozornej energetickej skupiny sa vyjadril veľmi priamo k dvom možným scenárom: „EÚ a jej členovia budú spolupracovať solidárne, navzájom sa podporovať… alebo je tu iný scenár, v ktorom bude kopať každý sám za seba."
Potrebná jednota
Začiatkom tohto mesiaca, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave únie skalopevne tvrdila, že jednota členských štátov EÚ zvíťazí nad touto energetickou krízou. Avšak v prípade niektorých členských štátov už došlo k rozpadu jednoty. Severskí susedia minulý mesiac odsúdili Oslo za „sebecké“ správanie, keď uvažovalo o pozastavení vývozu elektriny, kým bude dopĺňať svoje vodné nádrže, vysvetľuje FT. Andreas Bjelland Eriksen, štátny tajomník nórskeho ministerstva pre ropu a energetiku, poprel, že by zastavil export, no pre Financial Times povedal, že krajina jednoducho „uprednostňuje plnenie zásobníkov z rovnakého dôvodu, ako Európa plní svoje plynové zásobníky“. EÚ čelila odporu Maďarska a niektorých ďalších členských štátov, keď prehĺbila sankcie voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.
Birol tiež povedal, že spokojnosť v Európe ohľadom naplnených zásobníkov zemného plynu je v tejto chvíli neopodstatnená, pretože chladnejšia zima, ako sa očakáva, môže rýchlo odčerpať zásoby, čo bude mať za následok „modriny“ pre kontinent v nadchádzajúcich mesiacoch.
Budúci rok zmenu nečakajme
Nič nenasvedčuje tomu, že by sa energetická kríza v budúcom roku zmiernila, uviedol, že vzhľadom na nedostatok voľných kapacít vo výrobe energie na celom svete to povedie k napätiu na trhu, pričom konkurencia v oblasti skvapalneného zemného plynu sa zvýši s rastom čínskeho dopytu.
„Keď sa pozrieme vôkol seba, nevidíme veľa nových projektov ohľadom plynu… A nórske, alžírske, azerbajdžanské ropovody sú blízko svojej maximálnej kapacity. Bude to ďalšie náročné obdobie," povedal Birol, ktorý je presvedčený o tom, že Rusko stratilo svojho top klienta Európu navždy. „Tento klient zaplatil peniaze včas a nespôsobil žiadne politické problémy“. Zároveň odmietol akékoľvek tvrdenia, že Rusko by dokázalo rýchlo nahradiť stratený európsky dopyt vývozom do Ázie. „Na trhu nepredávate cibuľu. Musíte vybudovať ropovody, infraštruktúru, logistiku. Bude to trvať minimálne 10 rokov," povedal.
Birol popísal len to, čo je už dnes viditeľné, ako sa ruský export energie zmenšuje, čo ale môže naznačovať, že ceny energií budú túto zimu opäť stúpať.
Častejšie nepokoje v uliciach
Čo sa týka sociálneho aspektu, ak jedna členská krajina EÚ obmedzí energiu alebo palivo inej krajine a dopustí výpadky prúdu alebo energiu na prídel, na ochranu vlastnej bezpečnosti, určite by to vytvorilo sociálnu nestabilitu v celom bloku. Európa je na zozname oblastí, kde hrozia sociálne nepokoje v „nasledujúcich šiestich mesiacoch“, ako to vyplýva z údajov britskej poradenskej a spravodajskej spoločnosti Verisk Maplecroft v oblasti rizík. Jej Index občianskych nepokojov (CUI) pokrýva sedemročné údaje, ukazuje, že v poslednom štvrťroku sa v najväčšom počte krajín od vytvorenia indexu zvýšilo riziko občianskych nepokojov, v 101 zo 198 sledovaných. „Vplyv je evidentný na celom svete, pričom nespokojnosť obyvateľstva s rastúcimi životnými nákladmi sa objavuje na uliciach rozvinutých aj rozvíjajúcich sa trhov, ktoré siahajú od EÚ, Srí Lanky, Peru po Keňu, Ekvádor a Irán,“ napísal Verisk v správe. „Aj keď sa počas prvej polovice roku 2022 prebehlo niekoľko významných a rozsiahlych protestov, to najhoršie nepochybne ešte len príde," varovala firma.
Verisk poznamenal, že okrem Alžírska, kde je najväčšia pravdepodobnosť predpokladaných občianskych nepokojov počas nasledujúceho polroka z dôvodu rastúcej inflácie, patrí medzi ohrozené oblasti aj Európa, najmä kvôli energetickej hyperinflácii decimujúcej financie domácností. „Bosna a Hercegovina, Švajčiarsko, Holandsko, Nemecko a Ukrajina patria medzi štáty s najväčším predpokladaným nárastom rizika," uvádza sa v správe. „Iba výrazné zníženie globálnych cien potravín a energií môže zastaviť negatívny globálny trend rizika občianskych nepokojov. Obavy z recesie narastajú a očakáva sa, že inflácia bude v roku 2023 horšia ako v roku 2022," píše Verisk.
Otázkou zostáva, či centrálne banky dokážu zastaviť infláciu najagresívnejším zvyšovaním úrokových sadzieb za posledné desaťročia. A či sa jednota EÚ pre energetickú bezpečnosť neroztriešti. Inak by to znamenalo, že pre úniu nastanú ponuré časy.
