oPeniazoch.sk, oPeniazoch Foto: getty images
Kedysi neexistovali mobilné telefóny, internet, Google, Amazon, Facebook, Twitter, TikTok, YouTube. Ľudia nemali Apple Pay, PayPal, Alipay alebo WeChat Pay. Našťastie však už mali peniaze. Za nákupy platili hotovosťou a keďže on-line bankovníctvo neexistovalo, museli vypĺňať rôzne tlačivá. Časy sa odvtedy veľmi zmenili, najmä vďaka digitalizácii, ktorá za posledných asi dvadsať rokov priniesla skutočne revolučné zmeny.
Digitalizácia sa ukázala ako silný katalyzátor ekonomických a spoločenských zmien. Spája ľudí z veľmi odlišných miest a kultúrnych prostredí na celom svete a zbližuje ich viac ako kedykoľvek predtým. Podporuje hospodársku súťaž na už etablovaných trhoch a poháňa a šíri inovácie po celom svete. Čo však digitalizácia neprinesie, je zmena koncepcie trhu ako takého, pretože pojem trh je neoddeliteľne spojený s ľudským konaním. My ako ľudské bytosti nahrádzame situáciu, ktorú považujeme za menej uspokojivú, za situáciu, ktorú považujeme za priaznivejšiu. A nemôžeme to prestať robiť z logických dôvodov. Pokiaľ budeme spolupracovať s našimi blížnymi, budú existovať trhy každého druhu, dokonca aj vo veku digitalizácie. A to je podľa rakúskej školy veľmi dobrá správa, pretože voľné trhy sú výhodné pre všetky zúčastnené strany.
Peniaze ako tovar
S novými trhmi pre tovary a služby v digitalizovanom svete prichádzajú nové požiadavky na platobné služby a nové požiadavky na určité vlastnosti peňazí. Vezmite si napríklad internet vecí, platbu za použitie alebo platby medzi strojmi. Aby sme mohli využiť tieto inovatívne obchodné príležitosti, musíme mať k dispozícii programovateľné peniaze. Tie sú často prezentované ako peniaze postavené na technológii distribuovanej účtovnej knihy alebo blockchaine, čo je skutočne učebnicový príklad, ktorý spája digitálnu hodnotu a programovateľnosť v jednom systéme. Hľadanie programovateľných peňazí podnietilo snahy o tokenizáciu peňazí komerčných bánk alebo, čo je najdôležitejšie, o vydanie digitálnej meny centrálnej banky.
Čo sú peniaze? Peniaze sú najrozšírenejším prostriedkom výmeny. Je to najlikvidnejší a najobchodovateľnejší tovar v okolí. Peniaze nie sú ani spotrebný tovar, ani kapitálový tovar. Je to tovar používaný na výmenu. Majú tri funkcie: sú prostriedkom výmeny, zúčtovacou jednotkou a uchovávateľom hodnoty. Funkcia účtovnej jednotky je v skutočnosti len vyjadrením funkcie výmenných prostriedkov: opisuje výmenný pomer medzi peňažnými jednotkami, ktoré sa musia odovzdať, aby sa získal predmetný tovar. A funkcia uchovávania hodnoty predstavuje iba odklad výmeny zo súčasnosti do budúcnosti. Ak sa teda zhodneme na tom, že peniaze majú len jednu funkciu, funkciu výmenného prostriedku, dospejeme k pomerne zarážajúcemu poznatku, a to, že nezáleží na tom, koľko peňazí je v ekonomike.
Peňažná zásoba napríklad 15 miliárd eur je taká dobrá alebo zlá ako zásoba peňazí napríklad v objeme 5 miliárd eur. Ak je množstvo peňazí veľké, ceny tovarov budú relatívne vysoké, ak je malý, ceny tovaru budú relatívne nízke. Opäť platí, že akékoľvek množstvo peňazí je na financovanie danej transakcie tovarov a služieb rovnako dobré alebo zlé ako akékoľvek iné. Môžeme dospieť k záveru, že ak sú peniaze užitočné len na výmenu, zvýšenie množstva peňazí neprinesie to žiaden spoločenský prospech. Znižuje sa len kúpna sila peňažnej jednotky (v porovnaní so situáciou, keď množstvo peňazí v ekonomike zostalo nezmenené).
Zvýšenie množstva peňazí vedie k prerozdeleniu príjmu a bohatstva. Prví poberatelia nových peňazí sa zvýhodňujú na úkor oneskorených poberateľov. Prví príjemcovia môžu míňať svoje nové peniaze na tovary a služby za nezmenené ceny. Keď sa peniaze pohybujú z ruky do ruky, ceny tovaru rastú, takže neskorší príjemcovia môžu nakupovať tovar iba za vyššie ceny. Inými slovami, nárast množstva peňazí v ekonomike nie je nikdy neutrálny. Vytvára víťazov (prvých príjemcov nových peňazí) a porazených (neskorých príjemcov nových peňazí).
Peniaze na ekonomický výpočet
Často sa prehliada alebo prinajmenšom podceňuje, že peniaze sú nenahraditeľným nástrojom vo vyspelej ekonomike charakterizovanej deľbou práce a obchodu. Peniaze slúžia ako spoločný menovateľ, ako numerár pre všetky ceny tovaru. Umožňujú tak výpočet návratnosti rôznych alternatív ekonomického konania. V komplexnej ekonomike môže iba peňažná kalkulácia alokovať zdroje na ich najproduktívnejšie využitie, čo znamená na použitia, ktoré najlepšie uspokoja spotrebiteľský dopyt. Dnešné moderné, vyspelé ekonomiky by nemohli existovať bez použitia peňazí na ekonomickú kalkuláciu. Potrebné sú na to zdravé peniaze, ktoré nemenia svoju kúpnu silu príliš rýchlo a úplne nečakane. Neexistuje však nič také ako stabilné peniaze v tom zmysle, že výmenný pomer peňazí voči obchodovateľným tovarom by a mohol zostať v priebehu času konštantný.
logiky ľudského konania vieme, že človek sa mení z okamihu na okamih a s ním sa menia aj jeho hodnotenia a vôle. Niekedy si ľudia cenia dobro viac, inokedy menej; a na trhu sa objavujú nové produkty, ktoré nahrádzajú zavedené produkty. V tomto neustálom kolísaní neexistuje pevný bod. To platí aj pre „peňažný tovar“ vo vzťahu ku všetkým ostatným tovarom a službám.
Komoditné peniaze
Ak sa pozrieme späť do histórie, zistíme, že ľudia vždy, keď mali slobodu výberu peňazí, uprednostňovali drahé kovy, najmä zlato a striebro. Dôvod je zrejmý, aby daná vec/tovar slúžil ako peniaze, musí mať určité vlastnosti. „Peňažná položka“ musí byť vzácna, trvanlivá, dobre deliteľná, prenosná, skladovateľná a musí mať vysokú hodnotu na jednotku hmotnosti, aby sme vymenovali len niektoré vlastnosti. Pretože zlato a striebro sú nanajvýš „peniazom podobné“ komodity, vybrala si ich voľná ponuka a dopyt na trhu ako peniaze, keď boli dostupné. Prečo dnes už nepoužívame zlato a striebro ako peniaze?
V poslednej štvrtine devätnásteho storočia väčšina krajín nakoniec prijala zlato ako platobný prostriedok. To znamenalo, aspoň teoreticky, že ľudia pri svojich každodenných transakciách používali zlaté mince a bankovky, ktoré bolo možné vymeniť za fyzické zlato v emisných bankách. Na začiatku 1. svetovej vojny však mnohé krajiny ukončili splatnosť svojich mien zlatom. Vlády chceli financovať svoje vojnové výdavky prostredníctvom „inflačnej dane“, teda vydávaním nekrytých papierových peňazí. A tak prerušili spojenie medzi fyzickým zlatom a menami, ktoré tlačili. Výsledkom bola vysoká inflácia, v niektorých krajinách až hyperinflácia (napríklad v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku). Po skončení vojny v roku 1918 sa väčšine krajín nepodarilo vrátiť k zlatým peniazom. Veľkou výnimkou boli Spojené štáty americké. Dokonca aj v prvej svetovej vojne si americký dolár udržal svoju zlatú podporu.
V roku 1944 podpísalo 44 krajín Bretton Woodskú dohodu, ktorá nadobudla platnosť po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945. Brettonwoodsky systém urobil z amerického dolára svetovú rezervnú menu. Tridsaťpäť amerických dolárov bolo ekvivalentných jednej unci zlata. Bretton Woods bol falošný zlatý štandard, dôvod, prečo sa to nakoniec celé zrútilo, bol ten, že Američania nehrali podľa pravidiel. Stále vydávali viac a viac amerických dolárov, ktoré neboli kryté fyzickým zlatom. Ľudia na celom svete stratili vieru v sľub, že USA by mohli vymeniť dolár za zlato. Ako sa viac a viac krajín ponáhľalo vymeniť svoje americké doláre za zlato v newyorskom Fede, zásoby zlata v USA sa zmenšovali a USA riskovali, že nesplnia svoje záväzky týkajúce sa platby za zlato. 15. augusta 1971 podnikol americký prezident Richard Nixon rozhodujúci krok. Oznámil, že americký dolár už nebude možné vymeniť za zlato. Toto jednostranné rozhodnutie Nixona prinieslo svetu systém nekrytých papierových peňazí alebo fiat peňazí. Nixonovo rozhodnutie v skutočnosti predstavovalo najväčší akt peňažného vyvlastnenia v modernej histórii. A prinieslo problém fiat mien, ktorý nás prenasleduje dodnes.
Problém s fiat peniazmi
Fiat peniaze možno charakterizovať troma faktormi. Ide o peniaze monopolizované štátom a jeho centrálnou bankou. Vytvárajú sa prostredníctvom bankových pôžičiek, sú vytvorené zo vzduchu. Sú to dematerializované peniaze vo forme farebných papierových lístkov a bitov a bajtov na pevných diskoch počítača.
- Fiat peniaze sú inflačné, časom strácajú svoju kúpnu silu.
- Fiat peniaze prospievajú niekoľkým na úkor mnohých iných, sú sociálne nespravodlivé.
- Fiat peniaze spôsobujú cykly rozmachu a prepadu, spúšťajú umelý ekonomický vzostup, po ktorom nasleduje krach.
- Fiat peniaze vedú k nadmernej zadlženosti, vytvárajú sa prostredníctvom úverovej expanzie a dlhové zaťaženie ekonomík prevyšuje rast príjmov.
- Fiat peniaze umožňujú štátu, aby sa stal ešte väčším a mocnejším na úkor občianskych slobôd.
Tieto a ďalšie poznatky prezentovali vedci z Rakúskej ekonomickej školy pred mnohými rokmi. Žiaľ, sotva hrajú rolu v snahách väčšiny mainstreamových ekonómov, centrálnych bánk, politikov či byrokratov pri identifikácii základnej príčiny súčasnej finančnej a hospodárskej krízy a v tomto kontexte pri formulovaní vhodných nápravných opatrení.
Je tu ešte jeden veľký háčik s nekrytými peniazmi, ktorý je potrebné spomenúť: spôsobuje, že ľudia – vlastne celá ekonomika – sú takpovediac závislí.
Závislosť
Fiat peniaze formujú produkciu a štruktúru zamestnanosti ekonomík. Firemné zisky a pracovné miesta závisia od chronického nárastu úverov a peňazí sprístupnených za stále nižšie úrokové sadzby. Vlády a ich byrokracia rastú a sú stále mocnejšie s pomocou fiat peňazí. Čím dlhšie existuje systém nekrytých peňazí, tým silnejšie sú záujmy na udržaní systému nekrytých peňazí a tým ťažšie bude s ním skončiť. Nakoniec môže nastať situácia, v ktorej sa ochrana režimu nekrytých peňazí pred kolapsom stane najvyšším politickým cieľom, ktorý v podstate preváži všetky ostatné politické otázky.
Vezmime si napríklad prebiehajúcu záchranu meny euro – ktorá je rovnako ako americký dolár a všetky ostatné hlavné oficiálne meny nekrytou menou. Hromadia sa obrovské sumy štátneho dlhu, aby sa zabránilo tomu, aby hospodárstvo a systém nekrytých eurových peňazí neskolabovali. Obrovské sumy smerujú do finančne chorých bánk, tieto množstvá nie sú produktívne využívané.
Digitálna mena centrálnej banky
Dopyt po programovateľných digitálnych peniazoch je jedným z dôležitých oficiálnych argumentov, prečo centrálne banky na celom svete vydávajú digitálnu menu centrálnych bánk. Centrálne banky chcú v prvom rade týmto spôsobom udržať svoj monopol na fiat peniaze, nechcú, aby súkromné peniaze konkurovali fiat menám centrálnych bánk. To je problematické vzhľadom na to, že existuje pomerne veľa problémov s digitálnymi menami centrálnych bánk (ktoré, myslím, bývajú v súčasnej diskusii zanedbávané alebo prehliadané).
Po prvé, digitálne meny centrálnych bánk nie sú „lepšie peniaze“. Predstavujú fiat peniaze. Digitálne meny fiat centrálnej banky ako také trpia rovnakými ekonomickými a etickými chybami ako analógové a elektronické fiat peniaze. Po druhé, digitálne meny centrálnych bánk s najväčšou pravdepodobnosťou nahradia hotovosť alebo umožnia vládam postupne vyradiť mince a bankovky. A tak ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou stratia svoj jediný prostriedok na anonymné platby a to málo, čo ostalo z ich finančného súkromia, bude preč. Po tretie, bez hotovosti už nemôžete vybrať svoje peniaze z bankového systému.
Môže byť vyvlastnený prostredníctvom negatívnych úrokových sadzieb uložených centrálnou bankou. Po štvrté, keďže digitálne meny centrálnych bánk sú čoraz viac akceptované, možno ich ľahko použiť na ďalšie politické účely. Len si spomeňte na čínsky systém sociálnych kreditov. Predstavte si, že získate prístup k digitálnej mene centrálnej banky len vtedy, ak budete dodržiavať nariadenia vlády (alebo želania tých špeciálnych záujmových skupín, ktoré určujú vládne príkazy). Ak to neurobíte, budete mať nevýhody: už nebudete môcť cestovať, objednávať si niektoré noviny a knihy alebo nakupovať potraviny, vaše účty môžu byť zmrazené a vaše peniaze dokonca skonfiškované, ak sa odvážite príliš nesúhlasiť s nariadeniami vlády. Zoznam takýchto zverstiev proti slobode, ktoré sa stávajú možnosťou vo svete digitálnych mien centrálnych bánk, pokračuje ďalej a ďalej.
Nie je teda prekvapením, že najmä vďaka monopolu na fiat peniaze sa vlády stali väčšími a mocnejšími – merané z hľadiska vládnych výdavkov a vládneho dlhu v pomere k HDP, počtu nariadení a zákonov atď. Ľudia obviňujú voľný trh, kapitalizmus za všetky druhy zla – finančné a ekonomické krízy, nezamestnanosť, rozdiely v príjmoch a bohatstve, znečistenie atď. Ale pointa je, že nemáme kapitalizmus ani v Európe, ani v USA, ani v Číne. To, čo máme, je intervencionizmus, ekonomický a spoločenský systém, v ktorom štát zasahuje do fungovania voľného trhu – napríklad prostredníctvom príkazov, zákonov, zákazov, nariadení, daní, dotácií, zasahovaním do školstva, zdravotníctva, dopravy, dôchodkov, životného prostredia a úverov a peňazí.
Ako sa intervencionizmus šíri, systém voľného trhu je čoraz viac podkopávaný a čoraz dysfunkčnejší. Ekonomika sa mení na kontrolnú ekonomiku, v ktorej vládne štát a výrobcovia a spotrebitelia dostávajú príkazy. V intervenčnom režime digitalizácia výrazne zvyšuje šance na uchopenie moci vládami a ich byrokraciou a špeciálnymi záujmovými skupinami, ktoré oboje využívajú na svoje vlastné účely (ako sú veľké podniky, Big Tech, Big Pharma, veľké bankovníctvo). A je reálne predpokladať, že všetci títo hráči chcú dosiahnuť svoje ciele, pokiaľ je to možné, kontrolou použitých peňazí.
Aké je teda riešenie „problému s fiat peniazmi“?
Ukončiť peňažný monopol vlád, nahradiť ho voľným trhom s peniazmi, sprivatizovať peniaze. V skutočnosti neexistuje žiaden presvedčivý ekonomický alebo etický dôvod, prečo by mal štát držať peňažný monopol. Prečo by ľudia nemali mať možnosť ponúknuť svojim blížnym „niečo“, čo by dobrovoľne použili ako peniaze? Voľný trh s peniazmi nie je bláznivá, nereálna myšlienka. Strana dopytu by určovala, čo sú peniaze. Ľudia by si vybrali, aký druh peňazí považujú za najlepší.
Predpokladajme, že ľudia si ako peniaze vyberú zlato. Svoje zlato by ste uložili v depozitných bankách, ktoré by poskytovali skladovacie a zúčtovacie služby. Na oplátku získate aplikáciu na svojom telefóne, aby ste mohli jednoducho platiť. Centrálna banka by neexistovala rovanko ako politika úrokových sadzieb. Nebol aby ani žiadna chronická monetárna expanzia a inflácia a žiaden boom a pád, ako je to spôsobené v systéme nekrytých peňazí.
