Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?

Diskusia 28  
Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?
Zdroj: noahopinion
Foto: getty images


28. 6. 2022 - Viac ako dva bilióny nominálnej hodnoty bolo po prepade amerického trhu vymazaných v porovnaní s vrcholom na konci roka 2021. Kam sa podelo všetko to bohatstvo? Krátka odpoveď je: nikam. Zmizlo to. Prestalo existovať. Ako môže bohatstvo jednoducho zmiznúť? Má to dôsledky na politiku, na to, ako uvažujeme o nerovnosti a na to, ako si plánujeme vlastnú finančnú budúcnosť.

Prirodzený, ale nesprávny, je spôsob uvažovania o bohatstve ako o tekutine, ktorá sa prelieva z jednej nádoby do druhej. Ale takto bohatstvo nefunguje. Nie je zachované, ako energia alebo hybnosť. Môže byť vytvorené a zničené. V skutočnosti sa vytvára a ničí v dosť veľkých množstvách každý deň.

Keď hovoríme, že sa „bohatstvo vytvára a ničí“, nemyslíme tým len to, že ekonomika rastie, že domy zničia požiare, že sa rodia nové spoločnosti alebo staré firmy krachujú. Áno, všetky tieto veci vytvárajú alebo ničia bohatstvo, ale teraz hovoríme o niečom inom. Finančné bohatstvo sa vytvára a ničí nielen preto, že sa mení reálna ekonomika, ale aj preto, že sa mení suma, ktorú zaplatíme za finančné aktíva. Ide len o to, ako veľmi si ľudia cenia veci ako akcie, kryptomeny, dlhopisy, nehnuteľnosti alebo zlato.

Aby sme pochopili, ako funguje bohatstvo, musíme najprv pochopiť, čo znamená „účtovanie podľa trhovej hodnoty “. To znamená, že sa oceňujú trhovou cenou a trhová cena je cena, za ktoré sú veci obchodované. 

Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?

Predpokladajme, že vo firme je celkovo 1 milión akcií, ale v ktorýkoľvek konkrétny deň sa zobchoduje iba 1 000 akcií. Väčšina akcií len sedí na účtoch ľudí a nikdy sa s nimi vôbec neobchoduje. Teraz predpokladajme, že 1 000 akcií, s ktorými sa obchoduje, stojí 300 dolárov za akciu. Účtovanie podľa mark-to-market znamená, že oceňujeme všetkých 1 milión akcií na 300 USD za akciu, vrátane všetkých tých, ktoré sa nikdy neobchodujú. Takže celková hodnota všetkých 1 milión akcií sa nazýva „trhová kapitalizácia“ firmy. V našom príklade je to 300 miliónov dolárov.

Teraz predpokladajme, že zajtra sa týchto 1000 akcií firmy zobchoduje len za 200 dolárov za akciu. Trhová hodnota obchodovaných a neobchodovaných akcií klesá na 200 USD za akciu. Trhová kapitalizácia firmy teda klesá na 200 miliónov dolárov.

Trhovou kapitalizáciou firmy je bohatstvo. Takže keď trhová kapitalizácia spoločnosti klesne, kam sa vytratilo bohatstvo? Zmizlo. Prestalo existovať. Počet akcií je rovnaký, jediná vec, ktorá sa zmenila, je, že teraz sa ľudia rozhodli kúpiť a predať akcie firmy za nižšiu cenu. Takže účtovníctvo podľa mark-to-market hovorí, že firma má menšiu hodnotu ako predtým. Na svete je jednoducho menej bohatstva.

Ale „neťahajú ľudia peniaze“ z akcií a nedávajú ich niekam inde? Keď cena akcií firmy klesla z 300 na 200 dolárov, neznamená to, že ľudia vytiahli svoje peniaze z firmy a dali ich niekde inde? Nie, neznamená. Môžete vytiahnuť peniaze z akcie a vložiť ich do inej akcie, ale trh ako celok takto nefunguje, pretože keď vytiahnete svoje peniaze z akcie, niekto iný vloží do tejto akcie presne rovnakú sumu peňazí.

Funguje to takto. Predpokladajme, že vám dnes niekto predá  podiel vo firme za 300 USD a vy mu ho zajtra predáte späť za 200 USD. Všetko, čo sa stane, je, že 100 dolárov v hotovosti prešlo z vášho účtu na jeho účet v priebehu týchto dvoch dní. Hodnota firmy klesla, ale na našich dvoch účtoch nie je viac hotovosti ako pred dvoma dňami. Žiadne peniaze neboli „vložené“ ani „vytiahnuté“, ale množstvo bohatstva vo svete sa zmenilo.

Ale ešte zaujímavejšia odpoveď je, že na tom ani nezáleží, pretože väčšina akcií sa ani neobchoduje. V našom príklade sa každý deň kúpi a predá iba 1 000 akcií z celkového počtu 1 milióna. Keď cena 1000 obchodovaných akcií klesne z 300 dolárov na 200 dolárov, hodnota ostatných 999 000 akcií klesne, aj keď nezmenia majiteľa.

K poklesu hodnoty tých ďalších 999 000 neobchodovaných akcií nedochádza preto, že sa s nimi obchoduje, ale preto, že ich cenu odvodzujeme z ceny niekoľkých akcií, s ktorými sa obchoduje. „Chvost“ obchodovaných akcií vrtí „psom“ neobchodovaných akcií.

Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?

Likvidita: Keď účtovníctvo oceňovania podľa trhu nefunguje

Preto stojí za zmienku, že nie všetky aktíva sa dajú oceniť pomocou účtovania na základe trhovej hodnoty. Niektoré aktíva sú nelikvidné, takmer nikdy sa s nimi neobchoduje. Pre tieto aktíva musíme určiť ich hodnotu iným spôsobom. Najlepším príkladom je nehnuteľnosť. Každý podiel vo firme je rovnaký, ale každý dom je iný, takže predajná cena iných domov vám automaticky nehovorí, akú hodnotu má váš dom. A váš dom sa takmer nikdy nepredá, je veľmi „nelikvidný“. Ako sa teda určuje hodnota vášho domu? Podľa ohodnotenia. Prichádza odhadca a povie, za koľko by sa podľa neho predal váš dom, keby ste ho chceli predať. Pre domy je takéto riešenie to najlepšie, čo môžeme urobiť. Pri niektorých aktívach existuje spor o to, či použiť účtovanie podľa trhovej hodnoty alebo nejakú formu ocenenia. Napríklad počas finančnej krízy v roku 2008 sa niektoré banky pokúšali tvrdiť, že vzhľadom na to, že ich finančné aktíva sú vysoko nelikvidné, nemali by byť nútené používať na ich ocenenie trhové účtovníctvo. Ak by boli nútení použiť účtovanie podľa trhovej hodnoty, došlo by k prudkému výpredaju a cena by bola nereálne nízka, takže banky by vyzerali menej solventné ako boli. 


Je teda bohatstvo len falošné?
Pomôžme si s citátom z filmu Vlk z Wall Street. V jednej scéne maklér Mark Hanna (hrá ho Matthew McConaughey) vysvetľuje nováčikovi Jordanovi Belfortovi (Leo DiCaprio), že ceny akcií nie sú skutočné a že skutočné sú iba peniaze. Náš príklad hovorí o tom, ako cena 1 000 obchodovaných akcií spoločnosti môže určiť cenu ďalších 999 000 neobchodovaných akcií. Teraz si možno položíte otázku, či má Hanna pravdu a čísla, ktoré používame pre vyjadrenie bohatstva, sú jednoducho falošné.

No v skutočnosti sú tak trocha falošné. Nie úplne, ale trochu. Dôvodom je niečo, čomu sa hovorí cenový vplyv.

Aby sme sa vrátili k nášmu predchádzajúcemu príkladu, predstavte si, že by jeden chlapík vlastnil 999 000 akcií firmy. Cena akcií tejto firmy a teda aj hodnota chlapíkovho bohatstva, by bola určená zvyšnými 1 000 akciami, s ktorými sa obchodovalo. Ak je teda cena 300 dolárov za akciu, potom chlapíkovo bohatstvo je 299 700 000 dolárov.

Ale teraz si predstavte, že by sa tento chlapík pokúsil predať všetky svoje akcie naraz. Cena by zrejme klesla. Je to preto, že v reálnom živote nie sú ceny aktív určené iba fundamentálnou hodnotou (zárobky a peňažné toky firmy a podobne), ale ponukou a dopytom. Keď chlapík vypustí svoje akcie na trh, zvýši to ponuku 1000x. To pravdepodobne zníži cenu.

Chlapík teda nedostane 300 dolárov za akciu. Keď bude stále predávať viac a viac akcií, cena bude klesať nižšie a nižšie. V čase, keď predá všetky svoje akcie, bude mať v hotovosti oveľa menej ako 299 700 000 dolárov. V istom zmysle to znamená, že časť jeho bohatstva vo výške 299 700 000 dolárov bola vždy trochu „falošná“. Jednoducho neexistoval spôsob, ako získať toľko v hotovosti, kvôli cenovému vplyvu.

Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?

Nie je to fikcia, aj v skutočnosti môžu existovať iné dôvody vplyvu na cenu okrem práve zvýšenej ponuky. Ak by sa Elon Musk zajtra rozhodol zbaviť všetkých svojich akcií Tesly, ľudia by mohli dospieť k záveru, že s Teslou nie je niečo v poriadku a cena by klesla.

Vplyv ceny môže ovplyvniť hodnotu celých tried aktív, nielen jednotlivých akcií. Napríklad odhady naznačujú, že vlastníctvo kryptomien je extrémne koncentrované. To znamená, že ak by sa „veľryby“, ktoré vlastnia väčšinu bitcoinov a etherov, pokúsili vyplatiť peniaze, suma, ktorú by dostali, by bola výrazne nižšia, ako by naznačovalo ich dnešné bohatstvo. Neplatí to len pre veľryby; ak by sa majitelia kryptomien ako celok pokúsili zbaviť sa svojich kryptomien, došlo by k masívnemu cenovému vplyvu, pretože ľudia, ktorí v súčasnosti nevlastnia krypto, by ho museli kúpiť celé a pravdepodobne si ho budú vážiť oveľa menej ako ľudia, ktorí v súčasnosti vlastná kryptomena.

Znamená to teda, že „skutočná“ nerovnosť bohatstva – teda nerovnosť potenciálnej kúpnej sily – je menšia, ako naznačujú čísla z titulkov? No áno, trochu. Možno sa spýtate, „ak cenový vplyv znamená, že čísla bohatstva sú do istej miery falošné, tak prečo nevypočítame bohatstvo ako sumu hotovosti, ktorú by sme mohli dostať von, keby sme sa rozhodli predať? Odpoveď znie, pretože to nedokážeme. Jediný spôsob, ako zistiť vplyv na cenu, je predať. Nemôžeme teda skutočne vypočítať, koľko peňazí by ľudia mohli získať predajom všetkých svojich akcií alebo všetkých svojich bitcoinov, pretože v skutočnosti neexistuje spôsob, ako vopred zistiť, koľko to je.

Výplach na trhoch: Kam zmizne bohatstvo, keď ceny aktív klesnú?

Takže aký je výsledok? Prečo na niečom z toho všetkého záleží? Po prvé, nepredpokladajte, že cena niektorej triedy aktív klesá, znamená, že peniaze „tečú“ niekde inde v ekonomike. Takto to proste nefunguje. A niekedy vás ubezpečia, že poklesy na trhoch aktív nič neznamenajú, pretože žiadne skutočné bohatstvo nebolo zlikvidované. Toto papierové bohatstvo ale dokáže ovplyvňovať reálnu ekonomiku. Ak ľudia, ktorých aktíva sú znížené, môžu znížiť svoje výdavky.

Po druhé, berte čísla ohľadom bohatstva s rezervou. Áno, všetci bohatí ľudia sú v skutočnosti bohatí, ale čísla o čistom imaní, napríklad v odhadoch Forbes 400 alebo na Wikipédii, sú skôr ukazovateľmi než presnými mierami toho, koľko vecí by si niekto mohol kúpiť.

Po tretie, zdaňovanie nerealizovaných kapitálových ziskov. Existuje niekoľko dobrých argumentov v prospech tohto prístupu, ale na konci dňa vplyv na cenu a skutočnosť, že hodnoty aktív kolíšu na základe ceny len niekoľkých obchodovaných akcií, znamenajú, že určitá časť akože ziskov sa bude zdaňovať. Umožnenie prenosu daňových strát do budúcnosti zmierňuje časť tohto problému, ale nie celý, pretože nie každému zisku predchádza strata.

Sú to všetko základné veci, ale je dôležité ich poznať.