oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images
Základný garantovaný príjem – nezdaniteľná, nepodmienená suma peňazí, ktorá sa pravidelne poskytuje každému v spoločnosti – ako sa opakovane preukázalo, pomáha najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti. Početné úspešné pokusy zistili, že základný príjem, či už poskytovaný všetkým alebo špecifickým skupinám či komunitám, zlepšuje zdravie, spokojnosť so životom, dôveru v ostatných a pracovné príležitosti.
Mnohé z najväčších a najúspešnejších systémov základného príjmu boli zo 60. a 70. rokov 20. storočia. Nedávno celonárodný experiment vo Fínsku poskytol 560 eur mesačne 2 000 náhodne vybraným nezamestnaným ľuďom. Waleská vláda je zatiaľ posledná, ktorá oznámila testovanie, že každému 18-ročnému opúšťajúcemu systém starostlivosti (asi 500 mladých ľudí z detských domovov) dá 1 600 libier mesačne počas dvojročného obdobia.
Žiaden z experimentov sa však (zatiaľ) neskončil zavedením základného príjmu ako politiky, a to tak, že sa pilotný projekt udrží, alebo sa rozšíri medzi širšiu populáciu. Medzinárodné observatórium pre verejnú politiku v spolupráci s Institute of Policy Research na Univerzite v Bathe nedávno preskúmalo 38 experimentov v Európe, Severnej Amerike a Ázii (v krajinách, ktoré už mali zavedené systémy sociálneho zabezpečenia) a našlo tri hlavné dôvody, prečo úsilie po testoch skončilo.
1. Málo dôkazov
Zástancovia základného garantovaného príjmu zvyčajne poukazujú na širokú škálu výhod pre tých, ktorí dostávajú platbu, ich rodinu a širšiu komunitu. Ale bolo ťažké zhromaždiť potrebné množstvo dôkazov o všetkých možných výsledkoch. Komplexné návrhy pilotných projektov základného príjmu sťažili preukázanie, či sú zlepšenia v živote ľudí spôsobené zavedením základného príjmu alebo inými faktormi. Žiadne z pilotných projektov so základným garantovaným príjmom nie sú rovnaké, takže výsledky jedného pilotného projektu sú len zriedka rovnaké ako v tom druhom. Udržiavanie čo najjednoduchších pilotných projektov a identifikácia kritérií úspechu pred ich zavedením by posilnili dôvody na udržanie schém v chode.
2. Krátkodobé myslenie
Vedci zistili, že väčšina experimentov so základným garantovaným príjmom mala byť len to. Experimentom. Len málo, ak vôbec nejaké, boli spustené s jasným pochopením toho, ako by sa mali plne implementovať, ak by sa vyhodnotili ako úspešné. Mnohé schémy zlyhali, pretože neexistovali potrebné fiškálne a právne požiadavky na ďalšie zavádzanie. Ak tí, ktorí navrhujú experimenty, nepovažujú problém za dlhodobý a systémový, potom nevyhnutne zaujmú krátkodobý pohľad na akýkoľvek experiment a na to, čo dúfajú, že z neho vyplynie ako ponaučenie. Budúce experimenty by mali byť navrhnuté tak, aby v prípade, že budú úspešné, mohli pokračovať. Navrhnutie schémy, z ktorej bude mať úžitok len malá, dobre definovaná skupina na krátke a konkrétne časové obdobie.
Dobrým príkladom je systém pre tých, ktorí opúšťajú systém sociálnej starostlivosti pre mladistvých vo Walese. Je navrhnutý tak, aby sa zameral na konkrétnu skupinu zraniteľných mladých ľudí v kľúčovom bode ich života. Výsledný prínos je len na krátke obdobie (keď majú 18-20 rokov), ale v období ich života, kedy by sme mohli očakávať najväčšiu výhodu za minimálne náklady. Schéma sa môže rozšíriť pre nové kohorty opúšťajúcich starostlivosť po pilotnom projekte bez toho, aby sa zvýšili celkové náklady.
3. Politika a verejné porozumenie
Napriek veľkému počtu skúšobných schém základného garantovaného príjmu, za posledných 50 rokov ide stále o veľmi kontroverznú tému. Dávať „zadarmo“ peniaze ľuďom bez podmienok je veľmi citlivé, najmä pre ľudí, ktorí pracujú, aby zarobili peniaze a platili dane. Výzvou zostáva zlepšenie pochopenia a podpory tejto problematiky zo strany verejnosti. Pilotné projekty musia preukázať, aký prínos má základný príjem pre celú spoločnosť, ako aj pre tých, ktorí dostávajú platbu. Zlepšenie bezprostredného blaha niekoho napríklad vedie k menšej závislosti od sociálnych dávok, nižšej úrovni kriminality a zníženej chorobnosti. Verejnosť musí tiež pochopiť, prečo si ľudia zaslúžia dostať základný garantovaný príjem. Väčšina pilotných programov je pre nezamestnaných a existuje obava, že poskytovanie garantovaného príjmu ich bude len podporovať v pokračovaní v ich ekonomickej nečinnosti. Dôkazy z predchádzajúcich pilotných projektov o tejto špecifickej otázke sú zmiešané. Niektorí ľudia, ktorí dostávajú základný garantovaný príjem, zostávajú naďalej nezamestnaní, pre iných to však poskytuje potrebné základy na získanie zamestnania.
Mnoho pilotných projektov preukázalo okrajový prínos zvýšenej zamestnanosti. Pokračujúca prítomnosť nezamestnaných, ktorí poberajú základný príjem, akokoľvek je ich počet malý, však podkopáva dôveru verejnosti v takúto politiku. Jedným z riešení je zamerať sa na základný príjem pre iné skupiny zraniteľných ľudí, kde možno na začiatku bude verejnosť lepšie chápať výzvy, ktorým čelia. Príklad z Walesu je opäť dobrý. Zatiaľ čo mladí ľudia, ktorí opúšťajú systém sociálnej starostlivosti, sú pravdepodobne nezamestnaní, ich účasť v systéme týmto nie je definovaná. Verejnosť bude mať pravdepodobne väčšiu empatiu k mladým dospelým, ktorí majú za sebou ťažké detstvo.
Pandémia viedla k rastúcim výzvam a verejnej podpore základného garantovaného príjmu. V Spojenom kráľovstve petícia so 114 574 podpismi vyvolala parlamentnú diskusiu o zavedení základného garantovaného príjmu na pomoc rodinám počas pandémie.
Experimenty ukázali širokú škálu výhod, ktoré by takáto politika mohla mať, ale len málo z nich bolo navrhnutých tak, aby poskytovali dlhodobé výhody alebo aby doplnili chýbajúce dôkazy. Ak budú tvorcovia politík pokračovať v navrhovaní pilotných projektov základného garantovaného príjmu bez toho, aby sa zaoberali týmito problémami, je pravdepodobné, že zopakujú rovnaké chyby. Tým môžu dokonca posilniť argumenty svojich oponentov, že základný príjem nemôže nikdy fungovať.
