Rusko sa vyhlo platobnej neschopnosti, centrálna banka úrokovú sadzbu nezmenila

, ČTK;CNBC Foto: SITA/AP

Ruská federácia riadne zaplatila úroky z dolárových dlhopisov, a vyhla sa tak platobnej neschopnosti. Ruské ministerstvo financií oznámilo, že napriek sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné štáty, peniaze v plnej výške dorazili do americkej Citibank. Tá už zaistí distribúciu peňazí na účty držiteľov dlhopisov. Celkovo ide o sumu zhruba 117 miliónov dolárov . Suma podľa agentúry Bloomberg už opustila clearingové spoločnosti.

Ak by Rusko nezaplatilo, ocitlo by sa prvýkrát od boľševickej revolúcie pred viac ako 100 rokmi na pokraji platobnej neschopnosti pri záväzkoch voči zahraničiu. Lehota na splatnosť úrokov bola v stredu a keby peniaze Moskva v termíne neodoslala, podľa zvyklostí by ešte mala 30-dňovú lehotu na nápravu.

Ruské vojská 24. februára začali inváziu na Ukrajinu, čo vyvolalo ostrú reakciu Západu. Sankcie, ktoré demokratická časť sveta začala proti Moskve zavádzať, v Rusku spôsobili najhoršiu ekonomickú krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Rusko má tiež obmedzený prístup ku globálnemu platobnému systému SWIFT, ktorý zaručuje hladké spracovanie zahraničných platieb.

Rusko už malo problémy so splácaním dlhov v roku 1998, kedy centrálna banka pristúpila k devalvácii rubľa a krajina neuhradila záväzky z dlhopisov. Vtedy ale išlo o dlhopisy v domácej mene, nie o zahraničný dlh ako tentoraz.

Úroky, ktoré boli splatné túto stredu, sa vzťahujú k dvom emisiám eurobondov denominovaných v dolároch. Jedna emisia je splatná v roku 2023, druhá v roku 2043. Investori splátku úrokovz týchto dlhopisov považovali za test ochoty Moskvy splácať záväzky voči zahraničným veriteľom aj v čase, keď Rusko čelí bezprecedentným sankciám.

Vzhľadom k tomu, že Rusko sa kvôli sankciám nemôže dostať k podstatnej časti svojich devízových rezerv, ratingové agentúry začali prudko znižovať hodnotenie úverovej spoľahlivosti Ruskej federácie až do neinvestičného pásma. Niektoré z nich predpokladajú, že Rusko sa vyhláseniu platobnej neschopnosti nevyhne.

Rusko má u zahraničných veriteľov dlh celkom asi 491 miliárd dolárov . Z toho je zhruba 80 miliárd USD splatných v najbližších 12 mesiacoch, upozornila spoločnosť Algebris Investments. Z tej poslednej spomínanej čiastky pripadá 20,5 miliardy USD na dlhopisydenominované v dolároch vo vlastníctve nerezidentov.

Úroky splatné 16. marca boli prvé z niekoľkých ďalších, ktorých splatnosť sa blíži. Budúci budú v objeme 615 miliónov dolárov a je nutné ich splatiť do konca mesiaca. Prvá platba istiny pripadá na 4. apríla, kedy sú splatné dlhopisy za dve miliardy dolárov .

Samotné dlhopisy boli vydané s mnohými podmienkami a záväzkami. Dlhopisy, ktoré Rusko predalo po zavedení sankcií uvalených naň za anexiu Krymu z roku 2014, obsahujú aj doložku pre splatnosť v iných menách. Pri dlhopisoch vydaných po roku 2018 je možné splátky vykonať aj v rubľoch, avšak u tých, ktoré mali splatnosť v stredu, muselo Rusko zaplatiť iba v dolároch.

Ruská centrálna banka ponechala základnú úrokovú sadzbu na 20 percentách 
Ruská centrálna banka dnes podľa očakávania ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu na 20 percentách. Vysoká sadzba na pozadí výrazných zmeny vonkajších podmienok udržala finančnú stabilitu a zabránila nekontrolovanému rastu cien, uviedla banka vo svojom oznámení.
 
Ruská ekonomika vstupuje do fázy rozsiahlej štrukturálnej transformácie, ktorú bude sprevádzať dočasné, ale nevyhnutné obdobie zvýšenej inflácie, súvisiace predovšetkým s úpravami cien širokej škály tovarov a služieb, uviedla banka. Zdôraznila, že menová politika je nastavená tak, aby umožnila postupné prispôsobenie ekonomiky novým podmienkam a návrat ročnej inflácie na štyri percentá v roku 2024. V nasledujúcich štvrťrokoch bude ruská ekonomika oslabovať, dodala centrálna banka.
 
Hoci sa toto rozhodnutie očakávalo, vyhlásenie centrálnej banky poskytlo určitý pohľad na to, ako v súčasnosti vníma ekonomický výhľad Ruska.

William Jackson, hlavný ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics, uviedol, že existujú tri kľúčové závery, z ktorých prvý bol ten, že centrálna banka si zrejme myslí, že urobila dosť s minulomesačným núdzovým zvýšením, aby stabilizovala finančný systém a zabránila útoku na Rusko. banky. „Po druhé, CBR vníma sankcie a posun ruskej vlády smerom k autokracii a izolacionizmu ako niečo, čo je berh na dlhú trať,“ povedal Jackson s tým, že vo vyhlásení sa pri niekoľkých príležitostiach spomínala „rozsiahla štrukturálna transformácia“. „A po tretie, napriek tomu sa politici centrálnej banky snažia zachovať zdanie makroekonomickej ortodoxie. Prvoradé zameranie vyhlásenia bolo na rovnováhu inflačných rizík a na to, že menová politika zostane prísna, aby sa predišlo sekundárnym efektom súčasného prudkého nárastu inflácie. To môže naznačovať, že cieľom politikov je zrušiť súčasnú kontrolu kapitálu, vrátiť sa k plávajúcemu rubľu a nakoniec vrátiť zameranie menovej politiky na inflačné cielenie," vysvetlil Jackson.

Guvernérka CBR Nabiullinová mala vo funkcii skončiť v júni, ale prezident Vladimir Putin jej navrhol predĺženie mandátu. Centrálna banka zvýšila základný úrok z 9,5 percenta na 20 percent na mimoriadnom zasadnutí 28. februára, a to v reakcii na prepad kurzu rubľa v dôsledku západných sankcií za napadnutie Ukrajiny.
 
Ďalšie zasadnutie centrálnej banky, ktoré bude rozhodovať o úrokových sadzbách, je plánované na 29. apríla.

Súvisiace články

Aktuálne správy