oPeniazoch.sk, Fingo Foto: getty images
Ak by sme v počte nájomných bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 20- tisíc bytov. Realita je však iná. Dostupnosť nájomného bývania s regulovaným a trhovým nájmom je na Slovensku na veľmi nízkych úrovniach.
Za posledných 10 rokov došlo k spomaleniu výstavby nových nájomných bytov. Kým roku 2007 tvorili 18,8 % z celkového počtu bytov v krajine, aktuálne je to okolo jedného percenta.
„Približne 3 % nájomných bytov sú vo vlastníctve samosprávy, 3,5 % sú vo vlastníctve bývalých stavebných bytových družstiev, ktoré z rôznych dôvodov neboli predané do osobného vlastníctva. Zhruba 3 % nájomných bytov tvoria súkromné nájomné bývanie, prevádzkované takmer výlučne fyzickými osobami. Sektor komerčného nájomného bývania prevádzkovaný právnickými osobami vlastne neexistuje,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Napríklad v Rakúsku 43,3 % obyvateľov býva v nájomnom bývaní, pričom 14,7 % je tých, ktorí majú sociálne nájomné, ostatní majú trhové nájomné. V Nemecku je podiel nájomného 48,1 %, pričom 8,2 % má sociálne nájomné. Zaujímavý je aj príklad Fínska, ktorý má podiel obyvateľov v nájomných bytoch 27,3 %, pričom 15,3 % má sociálne nájomné a 12 % trhové nájomné. V Londýne musí byť z nových developerských projektov 35 % bytov cenovo dostupných pre slabšie sociálne skupiny.
Záväzok starostu je zvýšiť ich podiel na 50 %. V New Yorku musí byť podiel cenovo dostupných bytov v nových projektoch v rozmedzí od 10 % do 25 %. Nájomné je vo výške 40 % až 70 % lokálneho mediánového príjmu domácností. Viedeň vlastní cca 25 % bytových jednotiek v meste (220- tisíc), ktoré ponúka za regulované ceny. Viedeň tiež ponúka súkromným developerom spoluprácu, v ktorej im zabezpečí pozemok a výhodný úver. Ako protihodnotu dostane 50 % bytových jednotiek z takto podporeného projektu. Nájomné v bytoch regulované mestom sa pohybujú od 20 do 25 % príjmu nájomcov.
„Dôležitosť nájomného bývania je jednoznačná, nakoľko výdavky na bývanie nadmerne zaťažujú rozpočty mnohých slovenských domácností. Ide o vysoké nájomné, ale aj poplatky spojené s užívaním bytov, teda za elektrinu, plyn, vodné a stočné či náklady na správu a údržbu. Regulované nájomné v Bratislave vyjde v priemernom 2-izbovom byte do 100 eur, pričom komerčný nájom sa v tomto prípade môže vyšplhať aj na 600 eur mesačne. Štatistický úrad zisťuje aj tzv. mieru zaťaženia výdavkami na bývanie. Za nadmernú záťaž je považovaný stav, keď celkové výdavky na bývanie domácností sú vyššie ako 40 % ich disponibilných príjmov (očistených o príspevky na bývanie). Na základe uvedeného žije v domácnostiach, kde výdavky predstavujú viac ako 40 % disponibilného príjmu, 8,4 % obyvateľov SR,“ doplnila Buchláková.
Navyše na Slovensku máme problém s tým, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva u nás 14,3 % ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba 1,5 % populácie, výrazne menej ako priemer únie. Vyše 30% obyvateľov EÚ býva v nájomných bytoch, v rámci toho je 10,8% takých, ktorí majú znížené nájomné.
„Regulované nájomné by ocenili najmä mladí ľudia, ktorí kvôli sprísnením podmienkam poskytovania hypoték sa nemôžu dostať k vlastnému bývaniu. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli,“ dodala Buchláková.
Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme európskej tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %.
