oPeniazoch.sk, Advancing Time Foto: getty images
Ekonomický vývoj ukazuje, že mnohé porovnania strácajú zmysel. Finančný systém sa dostal do neprebádaných vôd a bolo by rozumné nepovažovať nič za samozrejmosť. Predpokladať, že ekonomika bude v takomto prostredí napredovať bez problémov, je mimoriadne optimistické.
Postupom času sa veci menia a vyvíjajú. Táto transformácia je viditeľná tak v spoločnosti, ako aj v ekonomike. Sme neustále bombardovaní grafmi ukazujúcimi, ako smeruje vývoj na základe historických referencií. V tejto súvislosti sa vynára otázka, nakoľko sú relevantné dnešné porovnania s predchádzajúcimi ekonomickými cyklami?
V priebehu desaťročí sme prešli od spoločnosti založenej na poľnohospodárstve k ekonomike zameranej na priemysel, dominantným spôsobom obživy stala výroba a služby. Dnes sa rýchlo uberáme smerom k technológiám, ktoré sa stávajú hlavnou hnacou silou ekonomiky. Technológie sú zodpovedné aj za obrovské kultúrne zmeny. Ekonomika opäť prechádza metamorfózou. Časom ale zabúdame, alebo sa snažíme potlačiť v našich mysliach fakt, ako v priebehu histórie takéto zmeny dokázali potrápiť spoločnosť v každom smere. Tieto transformácie vytvárajú okolo seba veľký rozruch, ktorý sťažuje správne pochopiť to, čo sa deje.
Ekonomika sa vyvinula tak, že súčasná „finančná kultúra“ je zastaraná, už jednoducho nefunguje. Možno to ešte nie je celkom jasné pre masy a niektoré inštitúcie pred tým zatvárajú oči. Čo ešte zhoršuje situáciu, je to, že bežná populácia to ignoruje a je ochotná prijať všetko, čo jej povedia. Investujú ako by šlo o stávku v kasíne. Nekonečný rast akciového trhu nedovolí, aby nastal krvavý výpredaj. Pre mnohých ľudí je to nový normál. Keď sa však pozrieme za oponu, je ťažké ignorovať varovné signály v podobe čísel. Je to dlhodobo neudržateľná situácia a nepomôžu ani spätné odkupy akcií, či čarovanie centrálnych bánk. Mnoho komentárov na margo súčasného akciového trhu a spoločností ako Tesla a Amazon, sa v niečom podobajú vyjadreniu: „Ani sám Boh by nedokázal potopiť túto loď“, z úst zamestnanca White Star Line pri spustení Titanicu 31. mája 1911 na vodu. Pravdou ale zostáva, že keď kráčame vpred, dostávame sa do neprebádaných vôd. Kedykoľvek nás môže prekvapiť nepredvídateľná udalosť, bude to šok a konfrontácia s novou realitou.
V ostatnom čase sa veci zmenili kvôli pandémii. Pretrhli sa väzby finančného systému s minulosťou zrušením všetkých obmedzení rozpočtu a ponuky peňazí. Musíme si položiť otázku, aké relevantné sú dnešné porovnania s predchádzajúcimi ekonomickými cyklami? Dnešná situácia je v mnohých ohľadoch „historicky jedinečná“ kvôli prudkému rastu zadlžovania v posledných desaťročiach, ale hlavne za posledných 16 mesiacov v dôsledku pandémie. Globálny verejný dlh na konci vlaňajška stúpol na 98 % HDP, odhaduje MMF. Dôvodom je pandémia, počas ktorej vlády prijali fiškálne opatrenia na podporu ekonomík za takmer 14 biliónov USD. Zadlženie skupiny G20 má v tomto roku dosiahnuť 109 % HDP, dlh rozvinutých krajín 124,9 %. Fond vyzval vlády, aby pokračovali vo fiškálnej podpore ekonomík, kým nebude oživenie v plnom prúde.
Nemôžeme viniť z všetkého len pandémiu. Podľa Institute of International Finance došlo v posledných štyroch rokoch k najväčšiemu nárastu dlhu, o 52 biliónov dolárov. To znamená, že ani počas rokov predpandemického hospodárskeho rozmachu vlády nepraktizovali zdravé fiškálne riadenie. Je pravda, že vlády neboli výhradnými prispievateľmi k zvyšovaniu dlhu, ale tvoria jeho veľkú časť. „Existuje značná neistota v súvislosti s tým, ako môže globálna ekonomika v budúcnosti znižovať zadlženie bez významných negatívnych dopadov na ekonomickú aktivitu,“ tvrdia ekonómovia IIF.
Rozsiahle rozšírenie finančného systému spôsobilo, že mnoho porovnaní s minulosťou je dnes už neaktuálnych. Výsledkom bolo tiež to, že sa ekonomika začala podobať jazde na horskej dráhe, keď narazila na sériu udalostí, ako bola napríklad bublina dot-com, ktorá praskla v roku 2001. V reakcii na ňu americký Fed šliapol na plyn a nafúkol najväčšiu realitnú bublina v histórii. A potom začal zachraňovať banky, držiteľov aktív a bohatých. Nakoniec táto reťaz udalostí spôsobila, že priemerný občan bol na tom horšie než predtým. Po celý čas dlh rástol a aby sa dal zvládnuť, musela centrálna banka neustále znižovať úrokové sadzby. To znamená, že namiesto toho, aby umožnila spotrebiteľom profitovať z technologického pokroku, ktorý má vo svojej podstate deflačný charakter, snažila sa zvýšiť infláciu vyhlásením, že dosiahnutie cieľa na úrovni okolo 2 % je v tom najlepšom záujme. Prinieslo ro výhody bankám a bohatým čím sa výrazne zvýšila nerovnosť.
Aj keď sa od investorov často vyžaduje opatrnosť, dnešné excesy nie sú v mnohých ohľadoch také „sektorové“ ako tie, ktoré sme zažili v určitých obdobiach v minulosti. A to sťažuje ich správne uchopenie. Zdá sa, že všetky tie správy o obnovení ekonomík sú povzbudivé a vedú sporiteľov aj investorov k tomu, aby pri hľadaní vyšších výnosov podstúpili oveľa väčšie riziko, ako by mali. Strach z toho, že niečo zmeškáte opäť rastie a spoločne so stratégiou nákupu pri poklesoch, ktorá sa ukázala ako osvedčená počas takmer desiatich rokov, už investori nevnímajú riziko, ktorému čelia.
