oPeniazoch.sk, The Economist;ČTK Foto: SITA/AP,TASRAP;DPA
Chvíle, kedy sa Európania posadili pred televízory a sledovali približne v rovnakom čase to isté, bývali vzácne. Stávalo sa tak len počas hudobnej Veľkej cene Eurovízie alebo futbalovej Ligy majstrov. Teraz sú však oveľa bežnejšie vďaka rozmachu streamingových služieb, ako je Netflix, ktorý má na kontinente 58 miliónov predplatiteľov.
Televízny seriál Barbari, ktorý vznikol v dielni Netflixu a odohráva sa pred 2000 rokmi v dávnej Germánii, prevracia niektoré moderné stereotypy. Sexy a impulzívni príslušníci dávnych germánskych kmeňov sa v ňom postavia utlačovateľskému superštátu vedenému chladnými Rimanmi, napísal spravodajský server The Economist. Seriál produkovaný v Nemecku má všetky typické znaky pôsobivej americkej drámy, vrátane bezdôvodného násilia a nahoty, zatiaľ čo zostáva nezameniteľne nemecký. V jednej epizóde sa mimoriadne často objavuje slovíčko "scheiße". Túto obľúbenú zmes počas októbrových nedieľ zaradili diváci medzi najsledovanejšie programy Netflixu nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, Taliansku a 14-tich ďalších európskych krajinách.
Počas väčšiny svojej existencie bola televízia národnou záležitosťou. Vysielanie bývalo obmedzené na región vnútri národných hraníc. Francúzske programy mohli sledovať Francúzi a Dáni zase len tie dánske. Ale streamingové služby s celou Európou zaobchádzajú ako s jedným veľkým trhom, namiesto 27 jednotlivých. Vo všetkých je k dispozícii rovnaký obsah.
Jean Monnet, jeden zo zakladajúcich otcov EÚ, ktorý prišiel s myšlienkou spojiť dohromady národné ekonomiky, aby sa Európania prestali navzájom zabíjať, vraj kedysi povedal: "Keby som to mal urobiť znova od nuly, býval by som začal s kultúrou." Sedem desaťročí po Monnetovej ére sa táto kultúrna integrácia začína stávať realitou.
Taliansky spisovateľ Umberto Eco mal pravdu, keď povedal, že európskym jazykom je preklad. Netflix a ďalšie globálne firmy s plnými vreckami tento jazyk dobre ovládajú. Tak, ako EÚ zamestnáva malú armádu prekladateľov a tlmočníkov, aby prenášali zložité zákony a vášnivé prejavy politikov do všetkých oficiálnych jazykov EÚ, robí Netflix to isté. Ponúka dabing v 34 jazykoch a titulky v niekoľkých ďalších. Výsledkom je, že policajná dráma Capitani napísaná v luxemburčine, čo je tak okrajový jazyk, že ho neuznáva ani EÚ, môžu diváci sledovať v angličtine, francúzštine alebo portugalčine, prípadne s poľskými titulkami. Predtým sa mohla kvalitná francúzska relácia dočkať prekladu do angličtiny alebo nemčiny, len ak bola úspešná. Teraz je to bežné pri každej premiére.
Príťažlivejšia je tiež ekonomika európskych produkcií. Americkí diváci sú viac ako kedykoľvek predtým ochotní dať šancu nadabovaným alebo titulkami doplneným reláciám. A tak sa môže na Netflixe stať globálnym hitom napríklad francúzsky detektívny seriál Lupin. Potom sa už oplatí investovať do nákladnej novej podoby detektívnej série o parížskom zlodejovi-džentlmenovi, keď má dielo potenciál uspieť aj mimo Francúzska.
V roku 2015 boli asi tri štvrtiny pôvodného obsahu Netflixu americké, teraz je to podľa mediálnej analytickej spoločnosti Ampere zhruba polovica. Netflix má aktuálne v Európe asi stovku produkcií, čo je viac ako majú veľké štátne televízie vo Francúzsku alebo Nemecku.
A európski činitelia robia, čo môžu, aby povzbudili investície. Filmový priemysel patrí k rovnako hýčkaným odvetviam, ako je poľnohospodárstvo. Aby mohli streamingové spoločnosti pôsobiť v EÚ, musia zabezpečiť, aby aspoň 30 percent ich obsahu pochádzalo z krajín únie. A musia ho tiež náležite propagovať. Nakúpiť belgické romantické seriály z 90-tych rokov a ukryť ich do digitálneho šuplíka sa nepočíta. Napríklad Francúzsko zaväzuje veľké mediálne firmy, aby zisky investovali späť do domácej produkcie. Ak majú európske vlády v úmysle striasť sa veľkých amerických firiem, potom je pre všetkých lepšie, ak budú tieto peniaze vynaložené na niečo, na čo sa dá pozerať.
Nie všetko funguje naprieč hranicami. Komédie majú občas problém. Kriminálky a krvilačné scény bojov medzi Rimanmi a germánskymi kmeňmi sú univerzálnejšie. A tiež sa niektorým krajinám vedie lepšie ako iným. Ak opomenieme Barbarov, nemecká televízia nie je vždy stavaná na export, ako sa vyjadril istý vysoký činiteľ, keď chcel byť zdvorilý.
Väčším problémom je, že národné televízne stanice stále dominujú. Európa je starnúci kontinent a nad generáciou mladých, upierajúcich svoj pohľad na displeje mobilov, dominuje staršia generácia, ktorá aj naďalej dáva prednosť "bedni".
V Bruseli a jednotlivých metropolách je predstava Netflixu, ako kultúrneho hegemóna, vnímaná ako dáka hrozba. Netflix má síce kancelárie po celej Európe, ale za veľké rozhodnutia zodpovedajú americkí vedúci pracovníci. A z toho sú európski politici nervózni. Hoci by nemali byť. Iróniou európskej integrácie je skutočnosť, že ju často uľahčujú práve americké spoločnosti. Google Translate prekladá európske noviny aj pre tých na kontinente, ktorí neovládajú cudzie jazyky, aj keď sú preložené vety občas trochu kostrbaté.
Americké sociálne siete uľahčujú Európanom diskutovať naprieč hranicami o politike – aj keď sa im nie vždy páči, čo sa pri tom o sebe dozvedia. A teraz Netflix a jemu podobní posielajú rovnaký obsah do domovov po celom kontinente.
Ak majú Európania zdieľať rovnakú menu, pomáhať si v časoch finančnej núdze a deliť sa počas pandémie o vakcíny, potom potrebujú mať niečo spoločné. Aj keby to bolo len náruživé sledovanie rovnakých seriálov. Sledovať fiktívne príbehy Severanov a Južanov, ako sa pred 2000 rokmi trhajú na cucky, je lepšie, než to robiť naozaj.
