oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Ruskí oligarchovia, Arabské štáty Perzského zálivu, či čínski miliardári, pravidelne nakupovali európske futbalové kluby za ostatných 20 rokov. Avšak v poslednom čase prúdia peniaze cez Atlantik, keďže americké private equity spoločnosti objavili lukratívnu príležitosť, čiastočne spôsobenú pandémiou.
Futbal sa opäť mení. Mnoho fanúšikov, ktorí strávili roky sledovaním svojich tímov, či už naživo na štadiónoch, alebo v televízii, si už zvykli, že ich tímy čoraz častejšie už nie sú vlastnené a prevádzkované lokálne.
Je to futbal, aký sme ešte nikdy nevideli. Nadnárodní investori, poháňaní finančnými výnosmi v športe rýchlo konvergujúcom k zábavnému a digitálnemu sektoru, transformujú hru na globálny priemysel s veľkými peniazmi. Televízia pomohla obohatiť špičkové futbalové kluby, ale streamovanie by im mohlo priniesť nevýslovné bohatstvo.
COVID-19 nespôsobil boom súkromného kapitálu do futbalu, ale pomohol s urýchlením a zosilnením existujúcich alebo nových trendov. Keďže futbalové kluby zápasili s finančnými problémami, investori sa sťahovali, aby uzavreli výhodné dohody. A keďže ľudia zostali doma, streamovacie služby, ako sú Netflix a Amazon Prime, sa stali základom zábavy a životného štýlu, čo zvyšuje dôležitosť týchto platforiem pre šport.
Kto sú teda títo významní americkí investori z oblasti súkromného kapitálu, ktorí do svojich rúk preberajú európsky futbal? Fenway Sports Group (FSG), majiteľ víťaza anglickej Premier League, Liverpoolu, je údajne pripravený predať viac ako 10 % klubu americkému investorovi RedBird Capital Partners za zhruba 540 miliónov libier. Zdá sa, že RedBird je zameraný na budovanie globálnej siete futbalových investícií. Nedávno do klubu investovala aj basketbalová superstar Lebron James, 4,7 milióna libier.
V decembri ALK Capital, teda ďalší americký podnik na investovanie do športu, získal anglický klub Burnley prostredníctvom odkúpenia (podobne ako rodina Glazerovcov kúpila Manchester United v roku 2005). Pákový efekt v podstate znamená použitie klubu ako záruky na zabezpečenie pôžičky na jej kúpu.
Podobná situácia je aj inde. RedBird už vlastní podiel vo francúzskom klube Toulouse, zatiaľ čo Bordeaux (General American Capital Partners a King Street Capital Management) a AS Nancy (New City Capital) sú tiež v amerických rukách. Troyes FC minulý rok kúpila spoločnosť City Football Group, v ktorej vlastní akcie kalifornský súkromný kapitálový investor Silver Lake.
Príbeh je rovnaký aj v Taliansku, kde spoločnosť Elliott Management Corporation vlastní AC Miláno a kde konzorcium private equity pozostávajúce z CVC Capital Partners, Advent Capital Management a FSI Capital usiluje o získanie podielu v hodnote 1,5 miliardy GBP v novom mediálnom priemysle Premiere league. Spoločnosti CVC a Advent majú údajne záujem uzavrieť podobnú dohodu s nemeckou futbalovou Bundesligou International, ktorá sa zaoberá predajom mediálnych práv v zámorí.
Aby sme získali predstavu o veľkosti a rozsahu toho, čomu sa súkromní kapitáloví investori venujú a snažia dosiahnuť, vedci urobili analýzu malej vzorky sociálnej prepojenosti. Cieľom bolo zdôrazniť, kedy dve spoločnosti zdieľajú medzi sebou hospodárske vzťahy.
Je zrejmé, že tieto investície z oblasti súkromného kapitálu sa neobmedzujú iba na Európu alebo na futbal. Napríklad Silver Lake má spojenie s franšízami City Football Group v Indii, Číne, Tokiu a Austrálii. A aktivity RedBird sa rozširujú aj na bejzbal, cez Boston Red Sox a New York Yankees.
Takéto investície sú súčasťou prepojených širších akciových portfólií k športom ako je basketbal, americký futbal a zápasenie. Zdá sa, že Silver Lake chce využívať futbal ako prostriedok na spájanie kontaktov medzi podnikmi pôsobiacimi v iných odvetviach, ako je maloobchod so športom (napr. Fanatics, odevný on-line obchod) a zábava (napríklad Endeavour, agentúra na zastupovanie talentov).
Ďalšou kategóriou sú akvizície na špeciálne účely (SPACS), tie sa rovnako zameriavajú na šport. SPACS (ako v prípade RedBird) sú vytvorené špeciálne za účelom zvýšenia kapitálu prostredníctvom počiatočných verejných ponúk (kde sa akcie predávajú inštitucionálnym a retailovým investorom) na účely nadobudnutia alebo investovania do existujúceho podniku. Niekedy sa o nich hovorí ako o „bianco šekových spoločnostiach“, ktoré sú zamerané na čo najväčší zárobok pre investorov, ktorí sú do nich zapojení.
SPACS a ďalšie súkromné kapitálové skupiny považujú futbal za veľmi príťažlivý, pretože ide o hotový produkt, s ktorým sa už stretávajú ľudia na celom svete. Diváci a fanúšikovia sú ochotní zaplatiť za sledovanie športu a bežné nakupovanie tovaru. Je teda potrebné zarobiť peniaze a investori to vedia.
Ale možno jedným z hlavných dôvodov, prečo sú tieto kluby natoľko lákavé, sú príležitosti, ktoré streamovanie ponúka. Za posledných päť rokov sa zmenili návyky spotreby, čo viedlo k následnému narušeniu existujúcich vysielacích formátov. Za posledné dve desaťročia profitovali futbalové kluby z lukratívnych zmlúv o vysielaní. Ale napríklad Netflix, Amazon Prime a DAZN, sľubujú ešte väčšiu finančnú návratnosť, najmä pre špičkové kluby hrajúce v najvyšších ligách.
Investori neposkytujú len kapitál, ale často aj finančnú a strategickú podporu, ktorá firme umožní dosiahnuť významnú pozíciu na trhu. Vo futbalovom svete sme ale svedkami toho, že neraz kluby dokážu ohroziť. Napríklad akvizícia Burnley spoločnosťou ALK Capital zahŕňala aj založenie klubu (úver) s cieľom dokončiť jeho kúpu. Dnes je na tom klub o 90 miliónov libier horšie ako predtým. V Manchestri United prebehla dlhoročná fanúšikovská kampaň na odstránenie akcionára Malcoma Glazera a jeho dedičov. Ani v Liverpoole nie sú všetci spokojní s Fenway Sports Group. Je tomu tak preto, lebo väčšina fanúšikov vie, že investorov zaujíma iba jedna vec: zarábanie peňazí. Problém je v tom, že maximalizácia ziskov často znamená narušenie prepojení medzi klubmi a komunitami, v ktorých sa nachádzajú.
