oPeniazoch.sk, TASR
Vyhlasovatelia súťaží musia narábať s verejnými peniazmi hospodárne aj počas pandémie nového koronavírusu. Majú tak konať prostredníctvom čestnej a otvorenej hospodárskej súťaže. Ako TASR informovala hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Janka Zvončeková, niektoré úkony súvisiace s nakupovaním za verejné peniaze je možné plánovať a zaistiť systematickosť práce s dodávateľmi.
Podpredseda úradu Jaroslav Lexa pripomenul, že zadávanie zákaziek napriamo, teda tzv. priame rokovacie konanie, má byť krajným riešením vzniknutej mimoriadnej situácie. Takéto zadávanie zákaziek by nemalo byť bežnou praktikou verejných obstarávateľov a obstarávateľov. „Bežnou praktikou má byť plánovanie a predvídanie ďalších nákupov za verejné peniaze. Neupozorňujeme na to len my, úrad, ale aj Európska komisia, ktorá sa odvoláva aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie,“ zdôraznil.
ÚVO pripomína, že z verejných nákupov má profitovať čo najširšia časť spoločnosti. Z verejných peňazí je možné zmierňovať aj negatívny dopad pandémie na podnikateľský sektor.
„Štát na každej svojej úrovni musí dbať o to, aby sa aj v tomto ťažkom období podporovalo konkurenčné prostredie, aby sa nestrácala dôvera hospodárskych subjektov vo verejné nákupy,“ pokračuje Lexa s tým, že sa treba vyvarovať toho, aby nevznikal príliš úzky okruh dodávateľov, ktorí by následne mohli využiť obchodné praktiky vo svoj prospech.
Doplnil, že oprávnenosť použitia priameho rokovacieho konania musia verejní nákupcovia náležite odôvodniť. Na odôvodnenie nepostačuje podľa jeho slov všeobecné odvolanie sa na to, že je vyhlásený núdzový stav či mimoriadna situácia.
Pripomína, že medzi ďalšie zákonné možnosti nákupov aj v čase pandémie patrí centralizácia nákupov, využívanie rámcových zmlúv, dynamický nákupný systém či cezhraničné verejné obstarávanie. ÚVO upozornenie zaslal verejným obstarávateľom respektíve obstarávateľom elektronicky. Je tiež pripravený na metodické usmernenie .
Pripomenul, že nakoľko opakované používanie priameho rokovacieho konania počas dlhšieho časového obdobia môže negatívne vplývať nielen na domáce, ale aj na zahraničné podniky, je možné, že v budúcnosti môže Európska komisia v tejto súvislosti žiadať od Slovenska podrobné vysvetlenie.
