oPeniazoch.sk, noahpinion Foto: getty images
Začiatkom tohto roka, keď sa objavili nové vakcíny, ktoré nás majú zachrániť pred pandémiou, sa opäť dostali do popredia optimistické debaty ohľadom technologického pokroku. Lenže technooptimisti nedokázali podporiť ich futuristické vízie tvrdými dátami. Prečo je ťažké merať a predvídať produktivitu a ako by sa mohla v nasledujúcich rokoch vyvíjať?
Všeobecne platí, že hlavným dôkazom spomalenia technologického pokroku je niečo, čo sa nazýva viacfaktorová produktivita. Zvyčajne sa meria ako pomer agregátnej produkcie k agregovaným vstupom. Ekonómovia si všeobecne myslia, že ekonomický výstup (HDP) závisí od dvoch vecí. Od množstva vstupov ako kapitál a práca a od technológie, ktorá tieto vstupy premieňa na produktívny výstup. Na meranie viacfaktorovej produktivity sa používa vzorec:
kde Y je HDP, A je viacfaktorová produktivita, K je celkové množstvo kapitálu v ekonomike, L je celkové množstvo práce v ekonomike a α a β sú len určité čísla. Pomocou tejto metódy dostaneme niečo, čo vyzerá takto:
Vyzerá to ako stabilný lineárny rast prerušovaný niekoľkými stagnáciami. V skutočnosti ale nechceme lineárny rast, chceme rast exponenciálny. Neustále lineárne zvyšovanie znamená, že percentuálna miera rastu klesá. Ak chceme exponenciálnu mieru rastu, mali by sme sa pozrieť na logaritmus produktivity:
Ako vidíte, každé obdobie rastu produktivity vyzerá teraz o niečo pomalšie ako to minulé, čo znamená, že exponenciálna miera rastu sa spomaľuje. V skutočnosti, ak sa prispôsobíte meniacemu sa využívaniu kapitálu a práce, zistíte, že tempo rastu „skutočnej“ viacfaktorovej produktivity stagnovalo ešte viac ako to zobrazujú vyššie uvedené grafy. Inými slovami, používame naše stroje a budovy a veci intenzívnejšie, čím maskujeme časť skutočného spomalenia viacfaktorovej produktivity.
Viacfaktorová produktivita nie je to isté ako technológia. Slovo „technológia“, ako ho bežne chápeme, zahŕňa veci ako počítačové čipy, motory automobilov a postupy výroby. Ekonómovia rozšírili túto definíciu tak, aby zahŕňala napríklad techniky riadenia podniku. Ale aj pri tejto širokej definícii existuje ešte mnoho vecí, ktoré môžu ovplyvniť viacfaktorovú produktivitu a pritom nepredstavujú skutočnú technológiu. Napríklad ak vláda zavedie niekoľko zaťažujúcich predpisov alebo daní, zníži tým viacfaktorovú produktivitu. Ak sa úroveň vzdelania ľudí prestane zvyšovať, zníži sa rast viacfaktorovej produktivity. Ak populácia starne, môže to znížiť viacfaktorovú produktivitu, pretože starší pracovníci sú v priemere menej produktívni. Ak ľudia trávia viac času v práci, môže to znížiť viacfaktorovú produktivitu, pretože nadhodnocujeme množstvo pracovnej sily. Ak sa ľudia prestanú sťahovať z menej produktívnych miest do produktívnejších, zníži sa tým viacfaktorová produktivita. Ak sa niekoľko veľkých spoločností stane dominantnejším, môže to znížiť viacfaktorovú produktivitu buď kvôli sile monopolu / monopsonu, alebo len znížením dynamiky ekonomiky. Ak sa dopyt presunie z odvetví, v ktorých technológia rýchlo napreduje (napríklad výroba), do sektorov, kde napreduje pomaly (napr. služby), môže to znížiť rast viacfaktorovej produktivity, aj keď miera technologických inovácií v každom sektore zostáva úplne rovnaká.
V zásade je celý rad podobných vecí, ktoré majú tendenciu znižovať rast viacfaktorovej produktivity, ale ktoré nemajú nič spoločné so spomalením technologického pokroku. Ekonomicky užitočné veci dokážeme vymyslieť rovnako bravúrne ako v minulosti, ale ak dôjde k vyššie uvedeným veciam, viacfaktorová produktivita sa spomalí.
Dnes môže spomalenie technologického pokroku spôsobiť zníženie obchodnej dynamiky, menej nových technológií znamená menej paliva pre nové startupy. Všeobecne však väčšina z týchto vecí nie je spôsobená spomalením tempa vedeckých objavov alebo inováciami výrobkov. Tým sa spochybňuje celá teória technologickej stagnácie.
Ale rovnako to tiež znamená, že ak budeme svedkami celej vlny prevratných vynálezov, ale zároveň aj pomalého rastu viacfaktorovej produktivity, nemusí to nutne znamenať, že tieto vynálezy nedokázali podporiť produktivitu. Súčasne sa mohli diať ďalšie veci, ktoré brzdili viacfaktorovú produktivitu. Technologické inovácie tak môžu byť jedinou vecou, ktorá zabránila tomu, aby sa viacfaktorová produktivita ešte viac spomalila, alebo dokonca poklesla.
Trend vývoja viacfaktorovej produktivity sa môže rýchlo meniť. Predpovede závisia od pohľadu na trendy, a viery, že tieto trendy budú pokračovať. Ale ako to zvyčajne býva, výkon z minulosti nie je spoľahlivým „vodítkom“, z čoho vyplýva, že ekonometrický odhad rastu produktivity s nízkym trendom v súčasnosti nemusí nevyhnutne vylučovať nárast produktivity v blízkej budúcnosti. Pesimizmus v súvislosti s dlhodobými vyhliadkami sa dá ľahko prehnať. Je naozaj ťažké predpovedať trendy vývoja viacfaktorovej produktivity. Bez ohľadu na to, koľko máte po ruke dôkazov, že stagnácia produktivity je skutočná, nemusí to znamenať technologické spomalenie a samotnú viacfaktorovú produktivity môže čakať už čoskoro rozmach.
